9. kapitola

Juditina modlitba

1 Judita padla na tvár, posypala si hlavu popolom a vyzliekla si vrecovinu, ktorou bola odetá. Vo chvíli, keď v Božom dome v Jeruzaleme prinášali spaľovanú obetu, v ten večer zvolala Judita mocným hlasom k Pánovi:9,1 Ex 30,8; Ž 141,2; Jdt 4,10
2 „Pán, Boh môjho otca Šimeóna, ktorému si dal do ruky meč, aby vykonal pomstu na cudzincoch, ktorí odstránili pás zo šiat panny, aby ju sprznili, ktorí obnažili jej stehná, aby ju zneuctili, ktorí poškvrnili jej lono, aby ju zhanobili. Veď ty si povedal: ‚Také niečo sa nesmie stať.‘ No oni to urobili.9,2 Gn 34,1-31 3 Za to si vydal ich vládcov na záhubu a ich lôžko, ktoré sa hanbilo za ich podlú zradu, stalo sa zradnou posteľou, kde vykrvácali. Pozabíjal si sluhov s ich veľmožmi a veľmožov s ich trónmi. 4 Ich ženy si vydal za korisť, ich dcéry si vydal do zajatia a celú ich korisť si dal svojim milovaným synom, aby si ju rozdelili, lebo boli zapálení horlivosťou za teba. Oni si sprotivili urážku ich krvi a prosili ťa o pomoc. Bože, Bože môj, vypočuj aj mňa, vdovu.9,4 Dt 10,18; Ž 146,9 5 Lebo ty si urobil to, čo bolo skôr než tie veci, ale i tie veci, aj to, čo prišlo po nich, si premyslel, aj to, čo je teraz, a aj to, čo príde. To, čo si mal v úmysle, sa aj stalo. 6 Veci, pre ktoré si sa rozhodol, postavili sa k tebe a povedali: ‚Hľa, tu sme.‘ Lebo všetky tvoje cesty sú pripravené a vopred poznáš rozhodnutie svojho súdu.9,6 Ž 33,9; Iz 44,6-8 7 Hľa, Asýrčania znásobili svoje vojsko. Vystatujú sa svojimi koňmi a jazdcami, chvascú sa údernosťou pechoty, spoliehajú sa na štíty, oštepy, luky a praky. Nevedia, že ty si Pán, ktorý zastavuje vojny.9,7 Ž 20,8; 46,10 8 Tvoje meno je Pán. Svojou mocou rozdrv ich silu a vo svojom hneve zlom ich násilie. Lebo oni sa rozhodli znesvätiť tvoju svätyňu, zneuctiť stan, kde prebýva meno tvojej slávy, mečom odraziť roh tvojho oltára.9,8 Ex 15,3 9 Pozri na ich nadutosť, zošli svoj hnev na ich hlavy a mojej ruke, ruke vdovy, daj silu vykonať to, čo som si predsavzala. 10 Mojimi mámivými perami bi sluhu s pánom a pána s jeho sluhom. Rukou ženy rozdrv ich pýchu. 11 Lebo tvoja moc nespočíva v množstve ani sa tvoja vláda neopiera o mocných, ale ty si Boh pokorných, pomocník núdznych, zástanca slabých, ochranca opustených, záchranca zúfalých.9,11 Ž 33,16; 147,10 12 Áno, áno, Boh môjho otca a Boh dedičstva Izraela, Vládca nebies i zeme, Stvoriteľ vôd, Kráľ celého svojho tvorstva, ty vypočuj moju modlitbu. 13 Daj, aby moje ľstivé slovo doráňalo a dokaličilo tých, čo zamýšľali ohavnosti proti tvojej zmluve a proti tvojmu svätému príbytku, proti vrchu Sion a proti domu, ktorý patrí tvojim synom. 14 Oznám to celému svojmu národu a každému kmeňu, aby vedeli, že ty si Boh, Boh všetkej moci a sily, a že okrem teba niet iného, kto by ochraňoval rod Izraela.“9,14 2Krľ 19,19