34. kapitola
EDÓM A SION
SÚD NAD EDÓMOM
1 Národy, pristúpte a počúvajte, načúvajte, ľudia! Nech počúva zem a to, čo ju napĺňa, svet a všetko, čo z neho vzišlo.34,1 Ž 24,1 2 Lebo Hospodin je nahnevaný na všetky národy, je rozhorčený na všetky ich vojská, podrobil ich kliatbe záhuby, vydal ich na zabitie. 3 Ich zabití budú pohodení, z ich mŕtvol bude vychádzať zápach, vrchy rozmoknú od ich krvi. 4 Všetky nebeské zástupy ochabnú, nebesia sa zvinú ako zvitok a celé ich vojsko zoslabne, ako keď vädne lístie z viniča a padá ako z figovníka.34,4 Zj 6,13n 5 Veď môj meč v nebesiach sa už dosť opojil, hľa, dopadne na Edóm, aby súdil ľud určený na záhubu.34,5 Dt 32,41n; Jer 49,7-22 6 Meč Hospodina sa presýtil krvou, stučnel z tuku, z krvi býkov a capov, z tuku obličiek baranov, lebo Hospodin koná obetu v Bocre a veľké krviprelievanie v edómskej krajine.34,6 Iz 63,1 7 Padnú s nimi aj byvoly, býčky i býky, ich zem presiakne krvou a ich pôda sa zasýti tukom. 8 Veď prišiel deň Hospodinovej pomsty, rok odplaty pre spor Siona.34,8 Iz 63,4 9 Jeho potoky sa zmenia na smolu, prach na síru a jeho krajina bude horieť ako smola.34,9 Gn 19,24 10 V noci ani vo dne nevyhasne, neustále bude z nej vystupovať dym, z pokolenia na pokolenie bude pustá, nik cez ňu už nikdy neprejde.34,10 Mal 1,4 11 Zaujme ju pelikán a jež, sova a krkavec budú v nej bývať, roztiahne nad ňou meraciu šnúru pustoty a olovnicu prázdnoty.34,11 Gn 1,2 12 Jej veľmoži budú volať: „Niet kráľovstva!“ A všetky jej kniežatá zmiznú. 13 Tŕním zarastú jej paláce, pŕhľavou a bodľačím jej pevnosti, bude príbytkom šakalov a obydlím pštrosov.34,13-14 Iz 13,21-22 14 Zíde sa púštna zver s hyenami, bes34,14 Démon s podobou capa. zavolá na svojho druha, utiahne sa tam lilít34,14 Nočná príšera v ľudových predstavách. a odpočinie si.34,14 Lv 17,7 15 Zahniezdi sa tam sova, znesie vajcia, vyliahnu sa mláďatá a zoskupí ich k sebe. Zaiste sa tam zhromaždia supy jeden po druhom. 16 Skúmajte v Hospodinovej knihe a čítajte: Nikto z nich nebude chýbať, vzájomne sa nebudú vyhľadávať, lebo to prikázali Hospodinove ústa a jeho duch ich zhromaždil.34,16 Iz 29,18; Zj 20,12 17 On sám ich vylosoval, jeho ruka im meracou šnúrou rozdelila krajinu. Navždy ju budú vlastniť, z pokolenia na pokolenie tam budú bývať.