2. kapitola
Mesiášske kráľovstvo pokoja
1 Slovo o Judsku a Jeruzaleme, ktoré vo videní prijal Izaiáš, Amócov syn. 2 V budúcich dňoch bude pevne stáť vrch Hospodinovho domu na vrchole hôr vyvýšený nad pahorky. Budú k nemu prúdiť všetky národy2,2-4 Jer 3,17; Mich 4,1-3 3 a putovať mnohé kmene a povedia si: „Poďme, vystúpme na Hospodinov vrch, do domu Jákobovho Boha, aby nás poučil o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.“ Veď zo Siona vyjde zákon, Hospodinovo slovo z Jeruzalema.2,3 Dt 4,6; Jer 31,6; Jn 4,22 4 On bude súdiť medzi národmi a naprávať mnohé kmene, takže si z mečov ukujú radlice, zo svojich kopijí vinárske nože. Národ proti národu nepozdvihne meč a už sa nebudú cvičiť v boji.2,4 Mich 4,3 5 Povstaň, Jákobov dom, kráčajme vo svetle Hospodina!2,5 Ef 5,8 Hospodinov deň
6 Zavrhol si Jákobov dom, svoj ľud, lebo má plno jasnovidcov z Východu a veštcov ako Filištínci, spolčujú sa s deťmi cudzincov. 7 Jeho krajina je plná striebra a zlata, nespočetné sú jeho poklady. Jeho krajina je plná koní, jeho vozom niet konca.2,7 Mich 5,9 8 Jeho krajina je plná modiel, klaňajú sa dielu svojich rúk, ktoré urobili ich prsty. 9 Človek sa zohýna, každý sa klania, ale ty im neodpusti! 10 Vojdi do skaly, ukry sa do prachu zo strachu pred Hospodinom, pred slávou jeho vznešenosti.2,10 Jer 16,16 11 Pyšné oči človeka sa sklopia, hrdosť ľudí bude pokorená. V ten deň bude vyvýšený jedine Hospodin,2,11 Iz 2,17 12 lebo to bude deň Hospodina zástupov proti všetkým pyšným a povýšeným, aj proti všetkému vyvýšenému — to bude znížené.2,12 Jer 46,10; Ez 30,3; Joel 1,15; Am 5,18 13 Proti všetkým libanonským cédrom, vysokým a hrdým, proti všetkým bášanským dubom, 14 proti všetkým vysokým vrchom, proti všetkým hrdým kopcom, 15 proti každej vysokej veži, proti každej kamennej hradbe, 16 proti všetkým zámorským lodiam a proti akejkoľvek honosnej kráse.2,16 Ž 48,8; Ez 27,25-26 17 Pokorená bude pýcha človeka a ponížená bude povýšenosť ľudí. V ten deň bude vyvýšený jedine Hospodin2,17 Mk 13,24-27 18 a modly úplne zmiznú. 19 Vojdú do skalných jaskýň a do dier pod povrchom zo strachu pred Hospodinom a pred velebou jeho slávy, keď povstane, aby vydesil zem. 20 V ten deň človek odhodí myšiam a netopierom svojich strieborných a zlatých bôžikov, ktorých si urobil, aby sa im klaňal.2,20 Iz 31,7 21 Zalezie do skalných trhlín a do puklín brál od strachu pred Hospodinom a pred velebou jeho slávy, až povstane, aby vydesil zem.2,21 2Tes 1,9n 22 Nemajte už nič s človekom, ktorý žije. Veď za čo sa pokladá?