8. kapitola
Koniec potopy
1 Boh si spomenul na Noacha, na všetku divú zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe; Boh zoslal na zem vietor a voda opadávala.8,1 Gn 19,29; 30,22; Lk 1,54 2 Zatvorili sa aj žriedla prahlbiny a nebeské uzávery; zastavil sa aj dážď z neba. 3 Voda, čo pritekala a odtekala, strácala sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch jej ubúdalo. 4 V siedmom mesiaci, v sedemnásty deň tohto mesiaca, zastal koráb na pohorí Araratu.8,4 2Krľ 19,37; Iz 37,38; Jer 51,27 5 Voda ustupovala a opadávala až do desiateho mesiaca. V prvý deň desiateho mesiaca sa objavili končiare vrchov. 6 Keď uplynulo štyridsať dní, Noach otvoril na korábe okno, ktoré urobil, 7 a vypustil krkavca; ten odlietal a prilietal, kým voda na zemi nevyschla.8,7 1Krľ 17,4; Jób 38,41; Múd 14,6 8 Vypustil aj holubicu, aby zistil, či vody z povrchu zeme už ubudlo.8,8 Ž 55,7; Mt 3,16; 10,16 9 No keď nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu. Na celej zemi bola ešte voda. Vystrel ruku, chytil holubicu a vzal ju do korábu. 10 Počkal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil z korábu holubicu. 11 Podvečer sa k nemu vrátila a v zobáku priniesla čerstvý olivový lístok. Noach spoznal, že voda zo zeme ustúpila. 12 Čakal ešte ďalších sedem dní a vypustil holubicu, no tá sa k nemu už nevrátila. 13 V šesťstoprvom roku, v prvom mesiaci, v prvý deň mesiaca, voda na zemi vyschla. Noach otvoril strechu korábu, pozrel sa von a videl, že povrch zeme je už suchý. 14 V druhom mesiaci, v dvadsiaty siedmy deň mesiaca, zem bola suchá. 15 Boh prehovoril k Noachovi: 16 „Vyjdi z korábu so svojou ženou, so svojimi synmi a so svojimi nevestami.8,16 Gn 12,1; Joz 3,17 17 Vyveď všetky druhy živočíchov, ktoré sú s tebou: vtáctvo, dobytok a všetky plazy, čo sa hmýria na zemi, aby sa pohybovali po zemi, plodili sa a množili sa na zemi.“8,17 Gn 1,22; 9,1 18 Vyšiel teda Noach, s ním jeho synovia, jeho žena, jeho nevesty, 19 všetky zvieratá, všetky plazy, všetky vtáky, všetko, čo sa hýbe na zemi, podľa svojich rodov, to všetko vyšlo z korábu. 20 Potom Noach postavil oltár Hospodinovi, vzal zo všetkého čistého dobytka i z čistých vtákov a priniesol spaľované obety na oltár.8,20 Gn 12,7; Rim 12,1 21 Hospodin pocítil príjemnú vôňu a povedal si: „Už nikdy pre človeka neprekľajem zem, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti náklonné na zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetky živé bytosti, ako som to urobil.8,21 Gn 6,5; Lv 1,9; Ž 58,4; Ez 16,19; Sir 44,18; Ef 5,2; Flp 4,18 22 Kým bude trvať zem, sejba ani žatva, chlad ani horúčava, leto ani zima, deň ani noc neprestanú.“8,22 Jer 33,20; Jk 5,7