Milí priatelia, podporovatelia a členovia Slovenskej biblickej spoločnosti.

Sme Bohu vďační, že od 1.10.2021 sme mohli začať predaj novej knižnej edície Biblií pod názvom SLOVO 2020. Edícia obsahuje 17 500 kusov Biblií v 28 farebných prevedeniach v troch formátoch a rôznych grafických úpravách v Slovenskom ekumenickom preklade a v Roháčkovom preklade. Bližšie si ich môžete pozrieť a zakúpiť na našom eshope:

www.eshop.biblia.sk

Táto edícia, ako je vidieť z názvu vznikala ešte počas roku 2020, avšak pandémia a následná globálna kríza zasiahla aj do oblasti tlače a dopravy a preto sa dostáva na slovenský trh až teraz.

Okrem už spomínaných viacerých druhov a zaujímavých grafických a technických prevedení táto séria obsahuje aj tzv. SVADOBNÚ BIBLIU. Na Slovensku takýto formát Biblie chýbal, v zahraničí bol už niekoľko rokov. Ide o prvú takúto Bibliu na Slovensku a zároveň ide o svetový unikát, keď v úvode tejto Biblie sú príhovory k mladomanželom spolu s požehnaním od 10 cirkevných predstaviteľov naprieč jednotlivými kresťanskými cirkvami.

A prečo názov celej edície SLOVO?

Inšpiroval nás známy biblický text: „Na počiatku bolo SLOVO a to SLOVO bolo u Boha a to SLOVO bol Boh .... A SLOVO sa stalo telom a prebývalo medzi nami .... jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“

Týmito slovami začína evanjelium podľa Jána, a tými istými slovami v jazyku našich predkov v staroslovienčine: „Iskoni bě Slovo i Slovo bě u Boga i Bog bě Slovo“ začína najstarší preklad Božieho slova na našom území, ktorý urobili solúnski bratia Cyril a Metod, naši prví prekladatelia Biblie.

Ďalším dôvodom, prečo sme zvolili pre knihu kníh názov SLOVO je, že chceme zdôrazniť, že máme tu SLOVO, ktoré ak sa ním dáme viesť, môže nás sprevádzať na ceste životom a môžeme v ňom ostať pevne zakotvení. Uvedomili sme si, že hodnota slova aj SLOVA sa spomedzi nás vytráca. Slovo prestalo mať svoju váhu, prestalo byť pevné, nemenné, ako sa hovorilo „chlapské“. Mnohokrát sa slová prekrúcajú a znevažujú a to tak slovo ľudské, ako aj SLOVO Božie. Z komunikácie nám vypadli slová ako láska, odpustenie, potešenia, pravda a mnohé iné, ktoré nás posilňujú. Preto sa musíme vrátiť k SLOVU, aby sme sa naučili správne žiť aj komunikovať.

Želáme si, aby toto SLOVO prebývalo medzi nami a prostredníctvom neho, aby Ježiš, vtelené SLOVO prišiel do našich životov.

Štefan Ševčik – poverený vedením Slovenskej biblickej spoločnosti

Nová edícia Biblií SLOVO

48. kapitola

Jákob požehnáva Jozefových synov

1 Po týchto udalostiach povedali Jozefovi: „Tvoj otec je chorý.“ Jozef teda vzal so sebou svojich dvoch synov, Menaššeho a Efrajima.48,1 Ž 128,6
2 Keď Jákobovi oznámili: „Prichádza k tebe tvoj syn Jozef,“ Izrael sa vzchopil a posadil sa na lôžko. 3 Jákob povedal Jozefovi: „Boh Všemohúci sa mi zjavil v Lúze, v Kanaáne, a požehnal ma.48,3 Gn 28,3.13; 35,6.9-12 4 Povedal mi: ‚Urobím ťa plodným a rozmnožím ťa, urobím z teba spoločenstvo národov. Túto krajinu dávam tvojmu potomstvu do večného vlastníctva.‘48,4 Gn 12,2; 17,8.13 5 Tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte ešte pred mojím príchodom k tebe do Egypta, budú odteraz moji, Efrajim a Menašše sú moji ako Rúben a Šimeón.48,5 Gn 41,50-52; 46,20; Iz 43,1 6 Deti, ktoré budú po nich, budú však tvoje. Ich dedičné územie bude označené menom ich bratov. 7 Keď som šiel z Paddánu, v Kanaáne na ceste neďaleko Efraty mi zomrela Ráchel. Pochoval som ju tam pri ceste do Efraty, teda do Betlehema.“48,7 Gn 35,16-19; Rút 1,2; Mich 5,2 8 Keď Izrael uvidel Jozefových synov, spýtal sa: „Kto sú to?“ 9 Jozef odvetil svojmu otcovi: „To sú moji synovia, ktorých mi tu dal Boh.“ Otec povedal: „Priveď ich ku mne, nech ich požehnám!“48,9 Gn 27,4.28-29; 49,25-28; Heb 11,21 10 Izraelove oči oslabila totiž staroba, takže zle videl. Keď ich Jozef priviedol k nemu, Jákob ich pobozkal a objal.48,10 Gn 27,27; 32,1; 1Krľ 19,20 11 Potom Izrael povedal Jozefovi: „Nedúfal som, že ešte uzriem tvoju tvár. Boh mi však doprial vidieť nielen teba, ale aj tvojich potomkov.“ 12 Keď mu ich Jozef zložil z kolien, poklonil sa tvárou po zem.48,12 Ef 6,1 13 Jozef vzal oboch, pravou rukou Efrajima a postavil ho po ľavom boku Izraela; ľavou rukou vzal Menaššeho a postavil ho po pravom boku Izraela.48,13 Ž 16,8; Mt 25,33 14 Izrael však vystrel svoju pravú ruku a položil Efrajimovi na hlavu, hoci bol mladší, a ľavú ruku na hlavu Menaššeho. Svoje ruky skrížil, hoci Menašše bol prvorodený. 15 Jozefa požehnal takto: „Boh, pred ktorým chodievali moji otcovia Abrahám a Izák, Boh, ktorý mi bol pastierom od mladosti až dodnes,48,15 Gn 17,1; Sir 3,9; Mt 6,25-34 16 a anjel, ktorý ma vykúpil zo všetkého zla, nech požehná týchto chlapcov. Nech nosia moje meno a meno mojich otcov Abraháma a Izáka. Nech sa veľmi rozmnožia uprostred krajiny.“48,16 Gn 28,13.15; 31,11-13; Am 9,12; Sk 15,17 17 Keď Jozef zbadal, že otec položil pravú ruku na hlavu Efrajima, nepozdávalo sa mu to. Chytil teda otcovu ruku a chcel ju z hlavy Efrajima preniesť na hlavu Menaššeho. 18 Jozef povedal otcovi: „Nie tak, otec, veď prvorodený je tento. Jemu polož na hlavu svoju pravú ruku.“48,18 Gn 27,15; 29,26; 43,33 19 Otec to však odmietol: „Viem, syn môj, viem to, aj z neho vznikne národ, aj on sa rozrastie. Jeho mladší brat bude však väčší než on a z jeho potomstva vzniknú mnohé národy.“48,19 Nm 1,33-35; Dt 33,17 20 V ten deň ich požehnal a povedal: „Tvojím menom bude Izrael žehnať: Boh nech ťa urobí ako Efrajima a Menaššeho!“ Tak uprednostnil Efrajima pred Menaššem.48,20 Rút 4,11-12 21 Potom Izrael povedal Jozefovi: „Pozri, ja zomriem, ale Boh bude s vami a privedie vás späť do krajiny vašich otcov.48,21 Gn 15,14; 28,15; 46,4; Dt 31,8 22 Tebe však dávam o jeden diel viac než tvojim bratom; získal som ho z rúk Amorejčanov svojím mečom a lukom.“48,22 Joz 24,32; Am 2,9; Jn 4,5