Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

48. kapitola

Jákob požehnáva Jozefových synov

1 Po týchto udalostiach povedali Jozefovi: „Tvoj otec je chorý.“ Jozef teda vzal so sebou svojich dvoch synov, Menaššeho a Efrajima.48,1 Ž 128,6
2 Keď Jákobovi oznámili: „Prichádza k tebe tvoj syn Jozef,“ Izrael sa vzchopil a posadil sa na lôžko. 3 Jákob povedal Jozefovi: „Boh Všemohúci sa mi zjavil v Lúze, v Kanaáne, a požehnal ma.48,3 Gn 28,3.13; 35,6.9-12 4 Povedal mi: ‚Urobím ťa plodným a rozmnožím ťa, urobím z teba spoločenstvo národov. Túto krajinu dávam tvojmu potomstvu do večného vlastníctva.‘48,4 Gn 12,2; 17,8.13 5 Tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte ešte pred mojím príchodom k tebe do Egypta, budú odteraz moji, Efrajim a Menašše sú moji ako Rúben a Šimeón.48,5 Gn 41,50-52; 46,20; Iz 43,1 6 Deti, ktoré budú po nich, budú však tvoje. Ich dedičné územie bude označené menom ich bratov. 7 Keď som šiel z Paddánu, v Kanaáne na ceste neďaleko Efraty mi zomrela Ráchel. Pochoval som ju tam pri ceste do Efraty, teda do Betlehema.“48,7 Gn 35,16-19; Rút 1,2; Mich 5,2 8 Keď Izrael uvidel Jozefových synov, spýtal sa: „Kto sú to?“ 9 Jozef odvetil svojmu otcovi: „To sú moji synovia, ktorých mi tu dal Boh.“ Otec povedal: „Priveď ich ku mne, nech ich požehnám!“48,9 Gn 27,4.28-29; 49,25-28; Heb 11,21 10 Izraelove oči oslabila totiž staroba, takže zle videl. Keď ich Jozef priviedol k nemu, Jákob ich pobozkal a objal.48,10 Gn 27,27; 32,1; 1Krľ 19,20 11 Potom Izrael povedal Jozefovi: „Nedúfal som, že ešte uzriem tvoju tvár. Boh mi však doprial vidieť nielen teba, ale aj tvojich potomkov.“ 12 Keď mu ich Jozef zložil z kolien, poklonil sa tvárou po zem.48,12 Ef 6,1 13 Jozef vzal oboch, pravou rukou Efrajima a postavil ho po ľavom boku Izraela; ľavou rukou vzal Menaššeho a postavil ho po pravom boku Izraela.48,13 Ž 16,8; Mt 25,33 14 Izrael však vystrel svoju pravú ruku a položil Efrajimovi na hlavu, hoci bol mladší, a ľavú ruku na hlavu Menaššeho. Svoje ruky skrížil, hoci Menašše bol prvorodený. 15 Jozefa požehnal takto: „Boh, pred ktorým chodievali moji otcovia Abrahám a Izák, Boh, ktorý mi bol pastierom od mladosti až dodnes,48,15 Gn 17,1; Sir 3,9; Mt 6,25-34 16 a anjel, ktorý ma vykúpil zo všetkého zla, nech požehná týchto chlapcov. Nech nosia moje meno a meno mojich otcov Abraháma a Izáka. Nech sa veľmi rozmnožia uprostred krajiny.“48,16 Gn 28,13.15; 31,11-13; Am 9,12; Sk 15,17 17 Keď Jozef zbadal, že otec položil pravú ruku na hlavu Efrajima, nepozdávalo sa mu to. Chytil teda otcovu ruku a chcel ju z hlavy Efrajima preniesť na hlavu Menaššeho. 18 Jozef povedal otcovi: „Nie tak, otec, veď prvorodený je tento. Jemu polož na hlavu svoju pravú ruku.“48,18 Gn 27,15; 29,26; 43,33 19 Otec to však odmietol: „Viem, syn môj, viem to, aj z neho vznikne národ, aj on sa rozrastie. Jeho mladší brat bude však väčší než on a z jeho potomstva vzniknú mnohé národy.“48,19 Nm 1,33-35; Dt 33,17 20 V ten deň ich požehnal a povedal: „Tvojím menom bude Izrael žehnať: Boh nech ťa urobí ako Efrajima a Menaššeho!“ Tak uprednostnil Efrajima pred Menaššem.48,20 Rút 4,11-12 21 Potom Izrael povedal Jozefovi: „Pozri, ja zomriem, ale Boh bude s vami a privedie vás späť do krajiny vašich otcov.48,21 Gn 15,14; 28,15; 46,4; Dt 31,8 22 Tebe však dávam o jeden diel viac než tvojim bratom; získal som ho z rúk Amorejčanov svojím mečom a lukom.“48,22 Joz 24,32; Am 2,9; Jn 4,5