45. kapitola
Jozef sa dáva poznať
1 Jozef sa už nemohol zdržať. Zvolal na všetkých, čo stáli okolo neho: „Všetci odíďte!“ Nikto teda nebol pri tom, keď sa Jozef dal poznať svojim bratom.45,1 Gn 43,30-31 2 Potom sa hlasito rozplakal. Počuli to Egypťania a počul to aj faraónov dom. 3 Jozef potom povedal svojim bratom: „Ja som Jozef! Žije ešte môj otec?“ Jeho bratov to však natoľko ohromilo, že neboli schopní povedať ani slovo svojmu bratovi.45,3 Mt 14,27; Sk 7,13 4 Jozef ich vyzval: „Pristúpte ku mne!“ Keď k nemu pristúpili, povedal: „Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta.45,4 Gn 37,28; 50,18 5 Teraz sa však už netrápte a nech vás to nemrzí, že ste ma sem predali, lebo sem ma pred vami poslal Boh na záchranu života.45,5 Gn 50,20; Ž 105,16-17; Sk 7,9-15 6 Veď v krajine je už dva roky hlad a ešte päť rokov sa nebude orať ani žať.45,6 Gn 41,29-31 7 Boh ma poslal pred vami, aby som vám v krajine pripravil zásoby a aby ste sa dožili veľkej záchrany. 8 Nie vy ste ma poslali sem, ale Boh. On ma ustanovil za faraónovho poradcu, za pána celého svojho domu a za vládcu celého Egypta.45,8 Gn 41,39-48; Sdc 17,10; 18,19; Jób 29,16 9 Rýchlo sa vráťte k môjmu otcovi a povedzte mu: ‚Toto hovorí tvoj syn Jozef: Boh ma ustanovil za pána celého Egypta. Príď ku mne; neotáľaj! 10 Budeš bývať v kraji Gošen, teda blízko mňa, so svojimi synmi a vnukmi, so svojimi stádami, s dobytkom a so všetkým, čo máš.45,10 Gn 47,1-6.11 11 Tam sa postarám o teba, lebo ešte päť rokov potrvá hlad, aby si netrpel núdzu ani ty, ani tvoja domácnosť, so všetkým, čo máš.‘ 12 Vy i môj brat Benjamín vidíte, že som to ja, kto sa s vami zhovára.45,12 Gn 42,23 13 Povedzte otcovi, akú vážnosť mám v Egypte, o všetkom, čo ste videli. Ponáhľajte sa a priveďte ho sem.“ 14 Padol svojmu bratovi Benjamínovi okolo krku, rozplakal sa a v jeho objatí plakal aj Benjamín.45,14 Gn 29,11; 33,4; Tob 7,6 15 V plači pobozkal všetkých svojich bratov a len potom sa začali s ním zhovárať aj jeho bratia. 16 Do faraónovho domu sa doniesla správa: „Prišli Jozefovi bratia.“ Potešilo to faraóna i jeho služobníkov. 17 Faraón povedal Jozefovi: „Povedz svojim bratom: ‚Urobte toto: Naložte náklad na dobytok a choďte do Kanaánu.45,17 Gn 42,25; 44,1-2; Múd 19,16 18 Vezmite otca i svoje rodiny a príďte ku mne; dám vám to najlepšie, čo má Egypt; budete užívať najlepšie plody krajiny.‘ 19 Prikáž im: ‚Urobte toto: Z Egypta si vezmite vozy pre svoje deti a ženy; dovezte otca a príďte. 20 Nežiaľte nad ničím, čo opustíte, lebo dostanete to najlepšie, čo dáva Egypt.‘“45,20 Gn 20,15; Iz 1,19 21 Synovia Izraela tak aj urobili. Jozef im na faraónov príkaz dal vozy a obživu na cestu. 22 Každému z nich dal sviatočné šaty. Benjamínovi však daroval tristo strieborniakov a pätoro sviatočných šiat. 45,22 Sdc 14,12.19; 2Krľ 5,5.22-23 23 Svojmu otcovi poslal toto: desať oslov naložených tými najlepšími egyptskými plodinami, desať oslíc naložených obilím, chlebom a jedlom pre otca na cestu. 24 Potom bratov prepustil. Keď odchádzali, povedal im: „Len sa cestou nehádajte!“45,24 Ž 133,1-3; Jn 13,34-35; 1Tes 5,13 25 Odišli teda z Egypta a prišli do Kanaánu k svojmu otcovi Jákobovi. 26 Oznámili mu: „Jozef ešte žije, ba vládne celému Egyptu.“ Otcovho srdca sa to však nedotklo, lebo neveril.45,26 Lk 24,11.41 27 Vyrozprávali mu všetko, čo im povedal Jozef. Keď však Jákob uvidel vozy, ktoré poslal Jozef, aby ho odviezli, vtedy mu ožil duch. 28 Nato Izrael zvolal: „Stačí, že môj syn Jozef žije! Pôjdem, aby som ho ešte pred smrťou uzrel.“45,28 Gn 46,30; Lk 2,28-30