Predchádzajúca kapitola

43. kapitola

Druhá cesta do Egypta

1 Hlad však ťažko doliehal na krajinu. 2 Keď spotrebovali všetko obilie, čo ako potravu doniesli z Egypta, otec im povedal: „Choďte znova a nakúpte pre nás trochu jedla!“ 3 Júda odvetil: „Ten muž nám dôrazne povedal: ‚Ak nebude s vami váš brat, neuvidíte moju tvár.‘ 4 Keď sa rozhodneš poslať s nami aj nášho brata, vyberieme sa a nakúpime ti potravy. 5 Keď ho však nepustíš, nepôjdeme. Ten muž nám predsa povedal: ‚Ak nebude s vami váš brat, neuvidíte moju tvár.‘“ 6 Vtedy Izrael povedal: „Prečo ste sa voči mne tak zle zachovali, keď ste tomu mužovi povedali, že máte ešte brata?“ 7 Oni odvetili: „Ten muž sa nástojčivo zaujímal o nás a o našu rodinu. Vypytoval sa: ‚Žije váš otec? Máte ešte brata?‘ Povedali sme mu len to, na čo bol zvedavý. Mohli sme azda predvídať, že povie: ‚Doveďte svojho brata!‘?“ 8 Júda povedal svojmu otcovi Izraelovi: „Pošli chlapca so mnou, aby sme sa mohli vydať na cestu! Tak zostaneme nažive, nepomrieme ani my, ani ty, ani naše deti. 9 Ja sa zaňho zaručujem. Odo mňa ho vyžaduj! Ak ti ho nedovediem späť a nepostavím pred teba, prehreším sa voči tebe na celý život. 10 Keby sme sa tu neboli toľko zdržali, mohli sme byť už dvakrát naspäť.“ 11 Otec Izrael im povedal: „Keď je to tak, urobte toto: Vezmite niečo zo vzácnych plodov našej krajiny a odneste tomu mužovi do daru trochu balzamu, trochu medu, mastixovú živicu, ladan, pistácie a mandle. 12 Vezmite so sebou dvojnásobnú sumu peňazí. Peniaze, ktoré ste našli navrchu vo vreciach, musíte vrátiť. Možno to bol omyl. 13 Vezmite so sebou aj brata. Choďte už, vráťte sa k tomu mužovi! 14 Kiež vám Boh Všemohúci preukáže milosrdenstvo pred tým mužom, aby vám prepustil druhého brata i Benjamína. Keď teda mám zostať bez detí, zostanem.“

Nové stretnutie s Jozefom

15 Muži vzali so sebou dary, dvojnásobnú sumu peňazí i Benjamína. Vstali, odišli do Egypta a predstúpili pred Jozefa. 16 Keď Jozef zazrel pri nich Benjamína, povedal správcovi domu: „Zaveď mužov do domu, zabi dobytča a daj ho pripraviť, lebo títo muži budú so mnou obedovať.“ 17 Správca urobil, čo mu Jozef rozkázal, a mužov uviedol do Jozefovho domu. 18 Tí muži sa však preľakli, keď ich uvádzali do Jozefovho domu a vraveli si: „Určite nás predvádzajú pre tie peniaze, čo našli v našich vreciach. Teraz sa na nás vrhnú, premôžu nás a odvedú aj s našimi oslami do otroctva.“ 19 Pristúpili teda k správcovi Jozefovho domu a hneď pri vchode ho oslovili. 20 Povedali mu: „Prosíme, pane, my sme tu už raz boli nakúpiť potraviny. 21 Keď sme však prišli na miesto, kde sme prenocovali, rozviazali sme vrecia. Každý z nás našiel celkovú sumu svojich peňazí navrchu vo vreci. Teraz ich osobne prinášame späť. 22 Priniesli sme si peniaze aj na ďalší nákup potravín. Nevieme, kto nám vložil peniaze do vriec.“ 23 Správca im však povedal: „Upokojte sa, ničoho sa nebojte! Ten poklad do vriec vám vložil váš Boh, Boh vášho otca. Vaše peniaze som už predsa dostal.“ Potom priviedol k nim Šimeóna. 24 Keď správca uviedol tých mužov do Jozefovho domu, dal im vodu, aby si umyli nohy, a ich oslom dal obrok. 25 Oni medzitým pripravili dar pre Jozefa, keď príde na poludnie, lebo počuli, že tam budú obedovať. 26 Keď Jozef vkročil do domu, odovzdali mu svoj dar a poklonili sa mu až po zem. On sa ich opýtal, ako sa majú. 27 Ďalej vyzvedal: „Dobre sa má váš staručký otec, o ktorom ste mi hovorili? Ešte žije?“ 28 Oni odvetili: „Tvoj sluha, náš otec, sa má dobre, ešte žije.“ Potom padli na kolená a klaňali sa mu. 29 Keď sa pozrel, uvidel svojho brata Benjamína, syna svojej matky, spýtal sa: „Toto je ten váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili?“ Potom povedal: „Syn môj, nech sa Boh zmiluje nad tebou!“ 30 Nato sa Jozef rýchlo vzdialil. Bol veľmi rozrušený; dojala ho prítomnosť brata. Vošiel do vedľajšej miestnosti a tam sa rozplakal. 31 Potom si umyl tvár, vyšiel a s premáhaním povedal: „Prineste jedlo!“ 32 Podávali zvlášť jemu, zvlášť im a zvlášť Egypťanom, ktorí s ním jedávali. Egypťania totiž nesmú jesť spolu s Hebrejmi, lebo to je pre Egypťanov ohavnosť. 33 Bratia sedeli pred ním od prvorodeného až po najmladšieho, podľa svojho veku. Každý z nich sa divil, že sedia podľa svojho veku. 34 Potom ich poctil jedlom zo svojho stola. No Benjamína poctil päťkrát viac než ostatných. Pili a veselili sa s ním.