37. kapitola
Jozef a jeho bratia
1Jákob sa usadil v Kanaáne, kde jeho otec býval ako cudzinec.2Toto sú príbehy Jákobovho rodu. Sedemnásťročný mládenec Jozef pásaval ovce so svojimi bratmi a býval so synmi otcových žien Bilhy a Zilpy. Jozef o nich prinášal otcovi zlé správy.3Izrael miloval Jozefa viac než ostatných synov. Narodil sa mu totiž v starobe a Jákob mu dal ušiť pestré šaty.4Keď jeho bratia videli, že otec ho má radšej než ostatných svojich synov, znenávideli ho a nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať.5Raz mal Jozef sen, a keď ho rozpovedal bratom, ešte väčšmi ho znenávideli.6Povedal im totiž: „Počúvajte, čo sa mi prisnilo:7Boli sme na poli a viazali sme snopy. Môj snop sa postavil a zostal stáť. Vaše snopy sa rozostavali dookola a klaňali sa môjmu snopu.“8Nato mu bratia povedali: „Vari chceš nad nami kraľovať či panovať?“ Pre jeho sny a reči ho ešte viac znenávideli.9Jozef mal aj iný sen a vyrozprával ho bratom. Povedal: „Mal som ešte iný sen. Klaňalo sa mi slnko, mesiac a jedenásť hviezd.“10Toto povedal otcovi a bratom. Otec ho však pokarhal: „Čo je to za sen? Čo sa ti to prisnilo? Azda prídem ja, tvoja matka, tvoji bratia a budeme sa ti klaňať až po zem?“11Jeho bratia preto na neho žiarlili, no jeho otec si to zapamätal.12Keď bratia odišli pásť otcove ovce k Síchemu,13Izrael povedal Jozefovi: „Ako vieš, tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď, pošlem ťa za nimi.“ On odpovedal: „Tu som.“14Izrael mu povedal: „Choď a pozri, či sú bratia a stáda v poriadku, a dones mi správu!“ Poslal ho teda z údolia Hebronu a on prišiel do Síchemu.15Tam ho našiel nejaký muž, ako blúdi po poli, a spýtal sa ho: „Čo hľadáš?“16Odpovedal: „Hľadám svojich bratov; povedz mi, kde pasú!“17Muž mu povedal: „Odišli odtiaľto. Počul som však, ako si vraveli: ‚Poďme do Dotánu.‘“ Jozef potom odišiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotáne.18Len čo ho v diaľke zazreli a skôr než sa k nim priblížil, rozhodli sa, že ho zabijú.19Hovorili si medzi sebou: „Pozrite, prichádza majster snov!20Poďte, zabime ho! Potom ho hodíme do cisterny a povieme, že ho zožrala divá zver. Uvidíme, čo bude s jeho snami!“21Keď to počul Rúben, v snahe vytrhnúť im ho z rúk, povedal: „Nesiahajme mu na život!“22Rúben im ďalej vravel: „Neprelievajte krv! Hoďte ho do cisterny na púšti, ale nevzťahujte naňho ruky!“ Chcel ho totiž z ich rúk zachrániť a priviesť k otcovi.23Keď Jozef prišiel k bratom, zobliekli mu pestré šaty, čo mal na sebe,24potom ho vzali a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna, bez vody.25Keď sa posadili k jedlu, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z Gileádu. Ťavy niesli ladanovú živicu, balzam a myrhu, ktoré dopravovali do Egypta.26Júda povedal bratom: „Čo budeme mať z toho, keď brata zabijeme a zatajíme jeho krv?27Poďme, predajme ho Izmaelitom, ale nevzťahujme naňho ruky, veď je to náš rodný brat!“ Bratia ho poslúchli.28Keď tadiaľ prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom, ktorí ho odviedli do Egypta.29Keď sa Rúben vrátil k cisterne a Jozef v nej nebol, roztrhol si rúcho,30vrátil sa k bratom a povedal: „Chlapec tam nie je. Kam sa len podejem?“31Nato vzali Jozefove šaty, zabili capa a šaty namočili do krvi.32Pestré šaty dali odniesť otcovi s odkazom: „Toto sme našli. Pozri, či sú to šaty tvojho syna alebo nie.“33Keď si ich pozrel, povedal: „To sú šaty môjho syna. Zožrala ho divá zver. Jozefa určite roztrhala.“34Jákob si roztrhol plášť, na bedrá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom.35Všetci synovia a všetky dcéry ho prišli potešiť, on sa však potešiť nedal a povedal: „V smútku zostúpim za synom do podsvetia.“ Takto ho oplakával otec.36Midjánčania predali Jozefa v Egypte faraónovmu dvoranovi Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.