Predchádzajúca kapitola

37. kapitola

Jozef a jeho bratia

1 Jákob sa usadil v Kanaáne, kde jeho otec býval ako cudzinec. 2 Toto sú príbehy Jákobovho rodu. Sedemnásťročný mládenec Jozef pásaval ovce so svojimi bratmi a býval so synmi otcových žien Bilhy a Zilpy. Jozef o nich prinášal otcovi zlé správy. 3 Izrael miloval Jozefa viac než ostatných synov. Narodil sa mu totiž v starobe a Jákob mu dal ušiť pestré šaty. 4 Keď jeho bratia videli, že otec ho má radšej než ostatných svojich synov, znenávideli ho a nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať. 5 Raz mal Jozef sen, a keď ho rozpovedal bratom, ešte väčšmi ho znenávideli. 6 Povedal im totiž: „Počúvajte, čo sa mi prisnilo: 7 Boli sme na poli a viazali sme snopy. Môj snop sa postavil a zostal stáť. Vaše snopy sa rozostavali dookola a klaňali sa môjmu snopu.“ 8 Nato mu bratia povedali: „Vari chceš nad nami kraľovať či panovať?“ Pre jeho sny a reči ho ešte viac znenávideli. 9 Jozef mal aj iný sen a vyrozprával ho bratom. Povedal: „Mal som ešte iný sen. Klaňalo sa mi slnko, mesiac a jedenásť hviezd.“ 10 Toto povedal otcovi a bratom. Otec ho však pokarhal: „Čo je to za sen? Čo sa ti to prisnilo? Azda prídem ja, tvoja matka, tvoji bratia a budeme sa ti klaňať až po zem?“ 11 Jeho bratia preto na neho žiarlili, no jeho otec si to zapamätal. 12 Keď bratia odišli pásť otcove ovce k Síchemu, 13 Izrael povedal Jozefovi: „Ako vieš, tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď, pošlem ťa za nimi.“ On odpovedal: „Tu som.“ 14 Izrael mu povedal: „Choď a pozri, či sú bratia a stáda v poriadku, a dones mi správu!“ Poslal ho teda z údolia Hebronu a on prišiel do Síchemu. 15 Tam ho našiel nejaký muž, ako blúdi po poli, a spýtal sa ho: „Čo hľadáš?“ 16 Odpovedal: „Hľadám svojich bratov; povedz mi, kde pasú!“ 17 Muž mu povedal: „Odišli odtiaľto. Počul som však, ako si vraveli: ‚Poďme do Dotánu.‘“ Jozef potom odišiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotáne. 18 Len čo ho v diaľke zazreli a skôr než sa k nim priblížil, rozhodli sa, že ho zabijú. 19 Hovorili si medzi sebou: „Pozrite, prichádza majster snov! 20 Poďte, zabime ho! Potom ho hodíme do cisterny a povieme, že ho zožrala divá zver. Uvidíme, čo bude s jeho snami!“ 21 Keď to počul Rúben, v snahe vytrhnúť im ho z rúk, povedal: „Nesiahajme mu na život!“ 22 Rúben im ďalej vravel: „Neprelievajte krv! Hoďte ho do cisterny na púšti, ale nevzťahujte naňho ruky!“ Chcel ho totiž z ich rúk zachrániť a priviesť k otcovi. 23 Keď Jozef prišiel k bratom, zobliekli mu pestré šaty, čo mal na sebe, 24 potom ho vzali a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna, bez vody. 25 Keď sa posadili k jedlu, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z Gileádu. Ťavy niesli ladanovú živicu, balzam a myrhu, ktoré dopravovali do Egypta. 26 Júda povedal bratom: „Čo budeme mať z toho, keď brata zabijeme a zatajíme jeho krv? 27 Poďme, predajme ho Izmaelitom, ale nevzťahujme naňho ruky, veď je to náš rodný brat!“ Bratia ho poslúchli. 28 Keď tadiaľ prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom, ktorí ho odviedli do Egypta. 29 Keď sa Rúben vrátil k cisterne a Jozef v nej nebol, roztrhol si rúcho, 30 vrátil sa k bratom a povedal: „Chlapec tam nie je. Kam sa len podejem?“ 31 Nato vzali Jozefove šaty, zabili capa a šaty namočili do krvi. 32 Pestré šaty dali odniesť otcovi s odkazom: „Toto sme našli. Pozri, či sú to šaty tvojho syna alebo nie.“ 33 Keď si ich pozrel, povedal: „To sú šaty môjho syna. Zožrala ho divá zver. Jozefa určite roztrhala.“ 34 Jákob si roztrhol plášť, na bedrá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom. 35 Všetci synovia a všetky dcéry ho prišli potešiť, on sa však potešiť nedal a povedal: „V smútku zostúpim za synom do podsvetia.“ Takto ho oplakával otec. 36 Midjánčania predali Jozefa v Egypte faraónovmu dvoranovi Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.