Predchádzajúca kapitola

2. kapitola

Apoštoli uznávajú Pavla

1 Neskôr, po štrnástich rokoch, som sa s Barnabášom opäť vydal do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa. 2 Šiel som ta pohnutý zjavením a tým, čo sú v osobitnej vážnosti, som v súkromí predložil evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi: či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. 3 No ani môjho spoločníka Títa, hoci bol Grék, nenútili dať sa obrezať, 4 a to práve pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili. 5 Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa, aby sa vám zachovala pravda evanjelia. 6 Tí však, ktorých pokladajú za niečo — akí boli kedysi, to ma nezaujíma, Boh nikoho neuprednostňuje — tí teda, ktorých pokladajú za niečo, mi nič ďalšie neuložili. 7 Ba naopak, keď videli, že mi je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných — 8 veď ten, ktorý dával Petrovi silu na apoštolskú prácu medzi obrezanými, dával silu aj mne medzi pohanmi —, 9 a keď spoznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, pokladaní za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na dôkaz spoločenstva, že my pôjdeme k pohanom a oni k obrezaným. 10 Len aby sme pamätali na chudobných. To som sa aj usiloval robiť.

Pavol karhá Petra v Antiochii

11 No keď prišiel Kéfas do Antiochie, postavil som sa zoči-voči proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. 12 Kým totiž neprišli niektorí od Jakuba, jedával spolu s pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval a oddeľoval sa, lebo sa bál stúpencov obriezky. 13 A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia, takže aj Barnabáša zachvátilo ich pokrytectvo. 14 Keď som teda videl, že nejdú priamo za pravdou evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: „Ak ty, hoci si Žid, žiješ pohansky, nie židovsky, prečo nútiš pohanov žiť ako Židia?“

Viera — spása Židov i pohanov

15 My — Židia od narodenia, a nie hriešni pohania — 16 však vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa Zákona, ale iba vierou v Krista Ježiša. Aj my sme uverili v Ježiša Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa Zákona, lebo zo skutkov podľa Zákona nebude nikto ospravedlnený. 17 Ak hľadáme ospravedlnenie v Kristovi a sme teda zrejme aj my hriešnici, je vari Kristus služobníkom hriechu? Vôbec nie! 18 Veď ak znova budujem, čo som zbúral, sám dokazujem, že som prestúpil Zákon. 19 Ja som však skrze Zákon umrel Zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som ukrižovaný. 20 Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. A život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa. 21 Nepohŕdam Božou milosťou, lebo ak je spravodlivosť skrze Zákon, potom Kristus nadarmo umrel.