Predchádzajúca kapitola

34. kapitola

Proti zlým vládcom ľudu

1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
2 „Človeče, prorokuj proti pastierom Izraela! Prorokuj a povedz tým pastierom: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Beda pastierom Izraela, ktorí pasú samých seba! Či pastieri nemajú pásť stádo? 3 Jete tuk, odievate sa vlnou, zabíjate tučné zvieratá, ale stádo nepasiete. 4 Slabé ste neposilňovali, choré neliečili, poranené neobväzovali, porozháňané nezavracali ani stratené nevyhľadávali, ale ovládali ste ich mocou a násilím. 5 Rozpŕchli sa, boli bez pastiera, slúžili za potravu všelijakej divej zveri a boli rozptýlené. 6 Moje ovce blúdili po všetkých vysokých kopcoch. Moje ovce sú rozptýlené po celej šírej krajine, ale ich nik nehľadá. 7 Preto, pastieri, počúvajte slovo Hospodina: 8 Ako žijem,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚pretože moje stádo sa stalo korisťou a moje ovce slúžili za pokrm všelijakej divej zveri, pretože nebolo pastiera a pastieri sa nestarali o moje stádo, ale pásli samých seba, a moje stádo nepásli,‘ 9 preto, pastieri, počúvajte slovo Hospodina: 10 Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Hľa, ja som proti pastierom, budem požadovať svoje stádo z ich ruky a nedovolím im pásť stádo. Pastieri už nebudú vypásať samých seba, lebo vytrhnem svoje ovce z ich úst a už im viac nebudú pokrmom.‘ 11 Takto totiž vraví Pán, Hospodin: ‚Hľa, tu som, pozhľadávam svoje ovce a postarám sa o ne. 12 Ako sa pastier stará o svoje stádo v deň, keď je uprostred svojho rozptýleného stáda, tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vytrhnem ich zo všetkých miest, do ktorých boli zahnané za oblačného a tmavého dňa. 13 Vyvediem ich spomedzi národov, zhromaždím ich z krajín, dovediem ich na vlastnú pôdu a budem ich pásť na izraelských vrchoch, v údoliach riek a na všetkých osídlených miestach krajiny. 14 Na dobrej paši ich budem pásť a na vysokých izraelských vrchoch bude ich pastvina. Tam budú líhať na dobrej pastve a na výživnej paši sa budú pásť na vrchoch Izraela. 15 Ja sám budem pásť svoje stádo a ja mu umožním odpočívať,‘ znie výrok Pána, Hospodina. 16 ‚Stratené vyhľadám, porozháňané zavrátim, poranené obviažem a choré posilním, ale tučné a silné vyhubím. Budem ich pásť, ako sa patrí.‘ 17 Ty však, moje stádo, takto vraví Pán, Hospodin: ‚Hľa, ja budem rozsudzovať medzi ovcou a ovcou a medzi baranmi a capmi. 18 Je vám to málo, že vypásate najlepšiu pašu, ale ostatnú šliapete nohami; že pijete čistú vodu, ale ostatnú kalíte nohami? 19 Potom moje stádo musí vypásť to, čo bolo došliapané vašimi nohami, a musí vypiť vodu, čo bola skalená vašimi nohami?‘ 20 Preto takto im vraví Pán, Hospodin: ‚Hľa, ja budem rozsudzovať medzi tučnými ovcami a chudými ovcami, 21 pretože bokom i plecom odtláčate a svojimi rohami odstrkávate všetky slabé kusy dotiaľ, kým ich nepovyháňate. 22 Zachránim svoje ovce, aby už neboli korisťou, a budem rozsudzovať medzi ovcou a ovcou. 23 Ustanovím nad nimi jedného pastiera a ten ich bude pásť: svojho služobníka Dávida. On ich bude pásť a on im bude pastierom. 24 Ja, Hospodin, budem ich Bohom a môj služobník Dávid bude kniežaťom uprostred nich. Ja, Hospodin, som to povedal. 25 Uzavriem s nimi zmluvu o pokoji a vyhubím zlú zver z krajiny, takže budú bývať bezpečne na púšti a budú spávať v lesoch. 26 Udelím požehnanie im a okoliu svojho pahorka a zošlem dážď v primeraný čas. Budú to požehnané dažde! 27 Potom poľný strom vydá svoje ovocie i zem vydá svoju úrodu, a budú na svojej pôde v bezpečí. Potom spoznajú, že ja som Hospodin, keď polámem ihlice ich jarma a zachránim ich z ruky tých, ktorí si ich podmanili. 28 Nebudú už korisťou národov, nebude ich žrať divá zver, ale budú bývať bezpečne a nikto ich nevyplaší. 29 Zriadim pre nich slávny sad a nebudú už zachvátení hladom v krajine, nebudú znášať potupovanie od pohanov. 30 Potom spoznajú, že ja, Hospodin, ich Boh, som s nimi a že oni, dom Izraela, sú mojím ľudom,‘ znie výrok Pána, Hospodina. 31 ‚Vy, moje stádo, ste ovcami mojej pastvy a ja som váš Boh,‘ znie výrok Pána, Hospodina.“