2. kapitola
Poverenie proroka
1 Povedal mi: „Človeče, postav sa na nohy! Chcem s tebou hovoriť.“2,1 Dan 10,11 2 Keď hovoril so mnou, vstúpil do mňa duch, postavil ma na nohy a ja som počúval toho, ktorý hovoril so mnou. 3 Povedal mi: „Človeče, posielam ťa k Izraelitom, k odbojnému národu, ktorý sa vzbúril proti mne. Oni, ako aj ich otcovia, odpadli odo mňa až do tohto dňa. 4 Synovia majú drzú tvár a zatvrdnuté srdce. Práve k nim ťa posielam. Oslovuj ich: ‚Takto vraví Pán, Hospodin!‘2,4-5 Iz 48,4; Jer 5,3 5 Oni si však — či poslúchnu, alebo odmietnu, lebo sú domom vzdoru —, uvedomia, že bol medzi nimi prorok. 6 Ty však, človeče, neboj sa ich ani ich rečí. Neboj sa, aj keby ťa obklopovali bodliaky a tŕne, hoci by si sedel aj na škorpiónoch. Neboj sa ich rečí, neľakaj sa ich, lebo sú domom vzdoru.2,6 Jer 1,8.17 7 Hovor im moje slová, či poslúchnu, alebo odmietnu, lebo sú domom vzdoru. Knižný zvitok
8 Ty však, človeče, počúvaj, čo ti hovorím: Nebuď vzdorovitý ako dom vzdoru! Otvor ústa a zjedz, čo ti dávam!“ 9 Keď som sa pozrel, práve sa vystrela ku mne ruka a v nej bol knižný zvitok.2,9 Zj 5,1; 10,2 10 Rozvinula ho predo mnou. Bol popísaný aj na prednej, aj na zadnej strane a mal nadpis: Nárek, vzdych a beda.