9. kapitola
Víťazstvo Židov
1V trinásty deň dvanásteho mesiaca, ktorým je adár, doručili prípis, ktorý napísal kráľ. 2Tento deň zahynuli protivníci Židov. Nikto sa im totiž nepostavil na odpor, pretože každý sa bál Židov. 3Hlavní satrapovia, vladári a kráľovskí tajomníci prejavovali Židom úctu, lebo doliehal na nich strach z Mardocheja. 4Zaväzoval ich kráľov príkaz, takže jeho meno sa spomínalo v celej ríši. 6V meste Súzy zabili Židia do päťsto mužov, 7medzi nimi boli Farsanestain, Delfón a Fasga, 8ďalej Fardata, Barea, Sarbacha, 9Marmasima, Arufaios, Arsaios, Zabutaitas, 10desiati synovia Bugajčana Hamana, syna Hamadata, nepriateľa Židov, a vyplienili ich majetok. 11V ten istý deň bol kráľovi nahlásený počet tých, ktorí v Súzach zahynuli. 12Kráľ povedal Ester: „V Súzach zabili Židia päťsto mužov. Čo si myslíš, ako postupovali na okolí? Čo si ešte žiadaš? Vyhovie sa ti.“ 13Ester povedala kráľovi: „Nech sa Židom dovolí robiť to isté aj zajtra a umožní sa im obesiť desiatich synov Hamana.“ 14Súhlasil, aby sa tak stalo, a vydal Židom z tohto mesta mŕtvoly Hamanových synov, aby ich obesili. 15V štrnásty deň mesiaca adár sa zhromaždili súzski Židia a zabili tristo mužov, ale nevzali si nič ako korisť. 16Židia v ostatných častiach ríše sa poschádzali a vzájomne si tak pomáhali, že im nepriatelia už dali pokoj; v trinásty deň mesiaca adár totiž zahubili pätnásťtisíc osôb, ale nevzali si nič ako korisť. 17V štrnásty deň toho istého mesiaca si užívali pokoj a aj prežili tento deň odpočinku s radosťou a potešením, 18zatiaľ čo Židia v Súzach, ktorí sa tiež zhromaždili v štrnásty deň, nedopriali si pokoj, ale s radosťou a potešením prežili pätnásty deň. 19Z toho dôvodu teda Židia roztrúsení v odľahlých častiach celej krajiny svätia štrnásty deň mesiaca adár ako šťastný deň s plesaním a posielajú si navzájom výslužky z hostiny. Obyvatelia hlavných miest však svätia aj pätnásty deň ako šťastný deň plesania a posielajú svojim blízkym výslužky.Zavedenie sviatku Purím
20Mardochej zapísal tieto udalosti do knihy a rozoslal všetkým Židom, ktorí žili v Artaxerxovej ríši blízko či ďaleko. 21Žiadal, aby zaviedli oslavu týchto šťastných dní, štrnásteho a pätnásteho dňa mesiaca adár, 22lebo v tých dňoch si Židia vydýchli od svojich nepriateľov. Žiadal, aby celý mesiac adár, v ktorom bola ich situácia zmenená v ich prospech, zármutok sa obrátil na radosť a trápenie na šťastný deň, prežívali ako šťastné dni, ako čas svadieb a plesania, keď sa posielajú výslužky priateľom a chudobným. 23Židia uvítali, čo im napísal Mardochej; 24ako Macedónčan Haman, syn Hamadata, bojoval proti nim, ako vydal výnos a použil lós, aby ich vykynožil, 25ako prišiel ku kráľovi s návrhom obesiť Mardocheja a ako všetky zlá, ktoré sa pokúšal uvaliť na Židov, dopadli na neho, takže obesili jeho aj jeho synov. 26Tieto dni nazvali Purím podľa lósov — v ich reči totiž purím označuje lósy —, ale aj pre všetky udalosti, ktoré obsahoval tento list a pre všetko, čo si v ich dôsledku vytrpeli a čo sa im stalo. 27Mardochej to takto ustanovil a Židia pre seba, pre svoje potomstvo i pre tých, čo sa k nim pridajú, prijali, že všetko budú úplne presne zachovávať. Mali to byť pamätné dni slávené z pokolenia na pokolenie, v každom meste, rodine a kraji. 28Tieto dni Purím sa budú svätiť navždy a ich pamiatka nikdy nevymizne.29Kráľovná Ester, Amminadábova dcéra, a Žid Mardochej zapísali všetko, čo urobili, a potvrdili aj spis o sviatku Purím. 31Mardochej a kráľovná Ester vzali za to na seba plnú zodpovednosť, ba vtedy sa zaručili aj svojím zdravím a uskutočnili svoj zámer. 32Svojím výrokom to Ester ustanovila na večné časy a bolo to zapísané do kroniky.