Predchádzajúca kapitola

9. kapitola

Výzva na pokoru

1 Počuj, Izrael, dnes prejdeš cez Jordán, aby si si podrobil väčšie a mocnejšie národy než si ty, veľké a po nebo opevnené mestá,
2 veľký a urastený ľud Anákov, o ktorých vieš, lebo si počul vravieť: ‚Kto obstojí pred Anákmi?‘ 3 Preto poznáš, že Hospodin, tvoj Boh, pôjde pred tebou ako stravujúci oheň. On ich vyhubí, on ich pred tebou pokorí; ty si ich podrobíš a rýchlo zničíš, ako ti povedal Hospodin. 4 Keď ich však Hospodin, tvoj Boh, pred tebou vyženie, potom si nemysli: ‚Pre moju spravodlivosť ma Hospodin priviedol, aby som zaujal túto krajinu.‘ Hospodin ich však vyženie pred tebou pre ich bezbožnosť. 5 Nie pre svoju spravodlivosť a úprimnosť srdca prichádzaš zaujať ich krajinu, ale pre bezbožnosť týchto národov ich pred tebou vyháňa Hospodin, tvoj Boh, aby splnil slovo, ktoré pod prísahou dal tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. 6 Vedz teda, že nie pre tvoju spravodlivosť ti Hospodin, tvoj Boh, dáva túto dobrú krajinu, aby si ju zaujal. Si totiž tvrdošijný ľud.

Napomenutie na vernosť

7 Pamätaj na to a nezabúdaj, ako si hneval Hospodina, svojho Boha, na púšti. Odvtedy, ako ste vyšli z Egypta, až kým ste neprišli na toto miesto, priečili ste sa Hospodinovi.
8 Rozhnevali ste Hospodina na Horebe. Hospodin sa tak nahneval na vás, že vás chcel vyhubiť. 9 Keď som vystúpil na vrch, aby som prevzal kamenné tabule zmluvy, ktorú Hospodin uzavrel s vami, zostal som na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí. Chlieb som nejedol a vodu som nepil. 10 Hospodin mi dal dve kamenné tabule napísané Božím prstom a na nich boli všetky slová, ktoré vám v deň zhromaždenia povedal Hospodin na vrchu zo stredu ohňa. 11 Po štyridsiatich dňoch a štyridsiatich nociach mi Hospodin dal obidve kamenné tabule, tabule zmluvy. 12 Hospodin mi povedal: ‚Vstaň, rýchlo zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, robí zle. Veľmi skoro odbočili z cesty, ktorú som im určil; zhotovili si liatu modlu.‘ 13 Ďalej mi Hospodin povedal: ‚Vidím, že tento ľud je naozaj tvrdošijný. 14 Nechaj ma, ja ich vyhubím a vymažem ich meno pod nebom. Z teba však urobím národ mocnejší a početnejší, než sú oni.‘ 15 Obrátil som sa a zostúpil z vrchu, kým vrch planul ohňom. V rukách som mal dve tabule zmluvy. 16 Zrazu som videl, že ste zhrešili proti Hospodinovi, svojmu Bohu. Odliali ste si sochu teľaťa. Veľmi skoro ste odbočili z cesty, ktorú vám určil Hospodin, váš Boh. 17 Schytil som obe tabule, hodil som ich na zem a pred vami som ich rozbil. 18 Potom som sa pred Hospodinom vrhol na zem ako predtým a štyridsať dní a štyridsať nocí som nejedol chlieb a nepil vodu pre všetky vaše hriechy, ktorých ste sa dopustili, keď ste robili, čo je zlé pred Hospodinom a hnevali ste ho. 19 Bál som sa totiž hnevu a rozhorčenia, ktorými Hospodin zahorel proti vám, takže vás chcel vyhubiť. Hospodin ma však i teraz vypočul. 20 Aj na Árona sa Hospodin veľmi nahneval a chcel ho zahubiť. Za Árona som sa vtedy tiež modlil. 21 Vzal som teľa, výtvor vášho hriechu, čo ste si zhotovili, spálil som ho, a dôkladne roztĺkol a rozdrvil na jemný prach. Potom som prach vysypal do potoka, ktorý tečie z vrchu. 22 Aj v Tabere, v Masse a v Kibrót-Hattaave ste hnevali Hospodina. 23 Keď vás poslal Hospodin z Kadéš-Barnéy slovami: ‚Vystúpte a zaujmite krajinu, ktorú som vám dal,‘ protivili ste sa rozkazu Hospodina, svojho Boha, neverili ste mu a nepočúvali ste jeho hlas. 24 Priečili ste sa Hospodinovi odvtedy, čo som vás poznal. 25 Vrhol som sa pred Hospodina a štyridsať dní a štyridsať nocí som ležal pred ním, lebo Hospodin povedal, že vás vyhubí. 26 K Hospodinovi som sa modlil takto: ‚Pán, Hospodin, nezahub svoj ľud, svoje vlastníctvo, ktoré si vykúpil svojou veľkou mocou a vyviedol z Egypta svojou mocnou rukou. 27 Rozpomeň sa na svojich služobníkov: Abraháma, Izáka a Jákoba a nehľaď na tvrdohlavosť tohto ľudu, na jeho bezbožnosť, na jeho hriechy, 28 aby v krajine, z ktorej si nás vyviedol, nepovedali: »Pretože ich Hospodin nedokázal priviesť do krajiny, ktorú im sľúbil, a pretože ich nenávidel, vyviedol ich, aby ich na púšti zahubil.« 29 Veď oni sú tvojím ľudom, tvojím vlastníctvom, ktoré si vyviedol svojou veľkou mocou a vystretým ramenom.‘