2. kapitola
Prechod cez Edómsko, Moábsko a Ammónsko
1Potom sme sa obrátili a odišli sme na púšť smerom k Trstinovému moru, ako mi povedal Hospodin. Dlhší čas sme obchádzali pohorie Seír.2Vtedy mi Hospodin povedal:3‚Už dosť dlho ste obchádzali toto pohorie, teraz sa obráťte na sever!4Ľudu prikáž: »Pôjdete cez územie svojich bratov Ezávovcov, ktorí obývajú Seír. Oni sa vás budú báť, no buďte nanajvýš ostražití.5Nepodnecujte ich do boja, lebo z ich územia vám nedám ani piaď pôdy. Pohorie Seír som dal do vlastníctva Ezávovi.6Za peniaze si budete od nich kupovať potravu, aby ste mali čo jesť. Aj vodu si budete u nich zaobstarávať za peniaze, aby ste mali čo piť.7Veď Hospodin, tvoj Boh, ťa požehnával vo všetkom, čo si robil. Vie o tvojej ceste touto veľkou púšťou. Hospodin, tvoj Boh, je už štyridsať rokov s tebou, a nič ti nechýbalo.«‘8Prešli sme teda popri našich bratoch Ezávovcoch, ktorí obývajú Seír, stepnou cestou, ktorá vychádza z Elatu a Ecjón-Geberu. Potom sme sa obrátili a šli sme ďalej smerom k moábskej púšti.9Vtedy mi Hospodin povedal: ‚Neútoč na Moábčanov a nepúšťaj sa s nimi do boja, lebo z ich územia ti nič nedám do vlastníctva. Ár som dal do vlastníctva Lótovým synom.10Predtým tam bývali Emovia, veľký a početný ľud vysokej postavy ako Anákovia.11Aj Refaji sú pokladaní za Anákov, ale Moábčania ich nazývajú Emovia.12Predtým aj v Seíre bývali Chorijci, ale Ezávovci ich vyhnali, vyhubili a usadili sa na ich mieste, ako to urobil Izrael v krajine, ktorú mu dal Hospodin.13Teraz vstaňte a prejdite cez potok Zered!‘ Prešli sme teda cez potok Zered.14Naše putovanie z Kadéš-Barnéy až po prechod cez potok Zered trvalo tridsaťosem rokov, kým z tábora bojovníkov nevymrelo celé pokolenie, ako im prisahal Hospodin.15Aj Hospodinova ruka bola proti nim, aby ich hubila v tábore, kým celkom nevymreli.16Keď spomedzi ľudu pomreli všetci bojovníci,17Hospodin im povedal:18‚Dnes prejdeš územím Moábčanov pri Áre19a priblížiš sa k Ammónčanom. Nenapádaj ich ani sa nepúšťaj s nimi do boja, lebo z ich územia ti nič nedám do vlastníctva, pretože som ho dal do vlastníctva Lótovým synom.‘20Aj toto územie sa pokladalo za vlastníctvo Refajov. Refaji ho obývali predtým a Ammónčania ich nazývali Zamzummčanmi.21Bol to veľký a početný ľud vysokej postavy ako Anákovia. Hospodin ich vyhubil pred Ammónčanmi, ktorí ich vyhnali. Usadili sa na ich mieste,22ako to Hospodin urobil Ezávovcom, ktorí bývajú v Seíre, keď pred nimi vyhubil Chorijcov, takže ich vyhnali, a na ich mieste sú dodnes.23Avvanov, ktorí bývali v dedinách až po Gazu, vyhubili Kaftóri, ktorí prišli z Kaftóru a usadili sa na ich mieste.Víťazstvo nad Sichónom
24‚Vstaňte teda, vyjdite a prekročte potok Arnón! Pozri, vydal som ti do rúk Amorejčana, Sichónčana, chešbónskeho kráľa aj jeho krajinu. Začni ju obsadzovať a bojuj s ním!25Už dnes začnem naháňať hrôzu a strach pred tebou medzi národmi kdekoľvek pod nebom. Tie sa budú triasť a chvieť pred tebou, len čo sa dopočujú o tebe.‘26Vtedy som vyslal poslov z púšte Kedemót k chešbónskemu kráľovi Sichónovi s mierovým návrhom:27‚Dovoľ mi prejsť tvojou krajinou. Pôjdem len po ceste, neodbočím ani napravo, ani naľavo.28Potravu mi predáš za peniaze, aby som mal čo jesť, a za peniaze mi dáš aj vodu, aby som mal čo piť. Chcem prejsť len peši.29Tak mi to dovolili Ezávovci, ktorí bývajú v Seíre, a Moábčania, ktorí bývajú v Áre, kým neprejdem cez Jordán do krajiny, ktorú nám dáva Hospodin, náš Boh.‘30Chešbónsky kráľ Sichón nám však nechcel dovoliť prechod cez svoju krajinu, lebo Hospodin, tvoj Boh, mu otupil ducha a zatvrdil srdce, aby ti ho vydal do rúk, ako je to dnes.31Hospodin mi povedal: ‚Pozri, začal som ti dávať do moci Sichóna i jeho krajinu. Začni ju obsadzovať!‘32Sichón vyšiel so všetkým svojím ľudom proti nám do boja k Jahacu.33Hospodin, náš Boh, nám ho vydal a my sme porazili jeho, jeho synov a všetok jeho ľud.34Vtedy sme dobyli všetky jeho mestá. Vykonali sme ničiacu kliatbu na každom meste, na mužoch, ženách i deťoch. Nikto nám nemohol ujsť.35Len dobytok a ulúpené veci z obsadených miest sme si nechali ako korisť.36Od Aroéru na brehu potoka Arnón a od mesta, ktoré je v údolí, až po Gileád, nebolo mesta, ktoré by sme nemohli dobyť. Hospodin, náš Boh, nám ich všetky vydal.37Len ku krajine Ammónčanov si sa nepriblížil, k celému pobrežiu potoka Jabbók, ani k mestám na pohorí či kdekoľvek inde, kde sa nám Hospodin, náš Boh, priblížiť zakázal.