3. kapitola
Dávidovi synovia
1Vojna medzi domom Šaula a domom Dávida sa predlžovala. Dávid sa ustavične vzmáhal, kým dom Šaula stále upadal. 2Dávidovi sa v Hebrone narodili títo synovia: prvorodený bol Amnón, syn jezreelskej Achinoam, 3druhý bol Kileáb, syn Abigajil, ženy po Nabálovi Karmelskom, tretí bol Absolón, syn Maachy, dcéry gešúrskeho kráľa Talmaja, 4štvrtý bol Adonija, syn Chaggít, piaty Šefatja, syn Abitál, 5šiesty Jitreám, syn Dávidovej ženy Egly. Títo sa Dávidovi narodili v Hebrone.Abnér na strane Dávida
6Počas vojny medzi domom Šaula a domom Dávida nadobudol vedúce postavenie v Šaulovom dome Abnér. 7Šaul mal vedľajšiu ženu, Ajovu dcéru Ricpu. Išbóšet vyčítal Abnérovi: „Prečo si vošiel k vedľajšej žene môjho otca?“ 8Abnér sa veľmi rozhneval na Išbóšetovu poznámku a spýtal sa: „Som azda nejaká judská psia hlava? Dodnes preukazujem priazeň domu tvojho otca Šaula, jeho bratom a priateľom. Do Dávidovej ruky som ťa nevydal a ty mi dnes vyčítaš môj hriešny pomer s tou ženou? 9Nech mňa, Abnéra, Boh prísne potresce, ak by som nesplnil to, čím sa Hospodin prísažne zaviazal Dávidovi, 10že Šaulovmu domu odníme kráľovskú moc a Dávidov trón nad Izraelom a Júdom upevní od Dánu po Beér-Šebu.“ 11Išbóšet sa však zo strachu nezmohol ani na odpoveď Abnérovi.12Potom Abnér poslal svojich zástupcov k Dávidovi s odkazom: „Komu patrí krajina?“ Navrhol mu: „Uzavri so mnou zmluvu a ja ti pomôžem nakloniť ti celý Izrael.“ 13Dávid odpovedal: „Dobre, uzavriem s tebou zmluvu. Mám však jednu podmienku: Neukazuj sa mi na oči, ak mi ešte predtým neprivedieš Šaulovu dcéru Michal.“ 14Dávid vyslal k Šaulovmu synovi Išbóšetovi poslov s odkazom: „Vráť mi moju ženu Michal, ktorú som získal za sto predkožiek Filištíncov.“ 15Išbóšet dal pokyn, aby ju vzali jej mužovi Paltíelovi, Lajišovmu synovi. 16Jej muž ju sprevádzal. Šiel za ňou s plačom až po Bachurím. Abnér mu povedal: „Vráť sa!“ A on sa vrátil.17Abnér pri rokovaní so staršími Izraela vyhlásil: „Už dávnejšie ste chceli mať Dávida za kráľa. 18Teraz to teda urobte, lebo Hospodin o Dávidovi predpovedal: ‚Prostredníctvom svojho služobníka Dávida vyslobodím svoj izraelský ľud z moci Filištíncov a z moci všetkých jeho nepriateľov.‘“ 19Abnér sa podobne vyjadril aj pred Benjamínovcami. Potom odišiel za Dávidom do Hebronu, aby mu oznámil všetko, na čom sa dohodol Izrael a celý dom Benjamína. 20Keď prišiel Abnér spolu s dvadsiatimi mužmi k Dávidovi do Hebronu, Dávid usporiadal hostinu preňho a pre jeho družinu. 21Abnér Dávidovi navrhol: „Podujmem sa na úlohu zhromaždiť ku kráľovi, môjmu pánovi, celý Izrael. Uzavrú s tebou zmluvu, aby si mohol nad všetkými vládnuť podľa želania.“ 22Nato Dávid prepustil Abnéra a ten v pokoji odišiel.Smrť AbnéraPráve vtedy sa vracali Dávidovi služobníci s Joábom z vojnovej výpravy a priniesli so sebou veľkú korisť. Abnér však už nebol u Dávida v Hebrone, lebo ho prepustil a on odišiel v pokoji. 23Keď prišiel Joáb s celým vojskom, čo bolo s ním, upozornili ho, že Nérov syn Abnér prišiel ku kráľovi a ten ho nechal pokojne odísť. 24Joáb zašiel za kráľom a spýtal sa: „Čo si to urobil? Prišiel k tebe Abnér, prečo si ho nechal len tak odísť? 25Poznáš Nérovho syna Abnéra. Prišiel, aby ťa oklamal, overil si miesta, kam chodievaš i odkiaľ sa vraciaš a vedel o všetkom, čo robíš.“ 26Keď Joáb odišiel od Dávida, vypravil za Abnérom poslov. Tí ho priviedli späť od studne Sira. Dávid však o tom nevedel. 27Keď sa Abnér vrátil do Hebronu, Joáb ho pod zámienkou rokovania zaviedol ďalej do brány a tam mu zasadil smrteľnú ranu do brucha ako odvetu za krv jeho brata Asaela. 28Keď sa o tom neskôr Dávid dozvedel, vyhlásil: „Ja a moje kráľovstvo sme pred Hospodinom naveky bez viny za preliatu krv Nérovho syna Abnéra. 29Tá nech padne na hlavu Joába a celej jeho rodiny: Nech mu v dome nikdy nechýba osoba postihnutá výtokom, malomocenstvom, chodiaca o barlách, padlá v boji alebo trpiaca hladom!“ 30Joáb a jeho brat Abišaj zabili Abnéra, pretože počas boja v Gibeóne usmrtil ich brata Asaela.31Dávid prikázal Joábovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: „Roztrhnite si šaty, opášte sa vrecovinou a oplakávajte Abnéra.“ Kráľ Dávid šiel za márami. 32Abnéra pochovali v Hebrone. Kráľ hlasno plakal nad Abnérovým hrobom; plakal aj všetok ľud. 33Kráľ na počesť Abnéra predniesol žalospev:„Musel Abnér zomrieťako nejaký šialenec?34Ruky si nemal sputnané,tvoje nohy neboli v okovách.Padol si ako zločincami zrazený.“Nato sa všetok ľud nad ním znovu rozplakal. 35Potom prišli všetci k Dávidovi, aby mu ponúkli jedlo, kým bol ešte deň. Dávid sa však zaprisahal: „Nech ma Boh prísne potresce, ak by som pred západom slnka okúsil chlieb alebo nejaké jedlo.“ 36Keď sa to všetok ľud dozvedel, páčilo sa mu to, ako sa mu páčilo všetko, čo urobil kráľ. 37V ten deň sa všetok ľud a celý Izrael presvedčili, že podnet na usmrtenie Abnéra, Nérovho syna, nevyšiel od kráľa. 38Kráľ povedal svojim služobníkom: „Či neviete, že dnes padlo v Izraeli knieža, veľký muž? 39Hoci som pomazaný kráľ, dnes sa cítim zoslabnutý. Títo muži, Cerujini synovia, sú tvrdší než ja. Nech Hospodin odplatí zločincovi podľa jeho zloby.“