Predchádzajúca kapitola

12. kapitola

Nátan karhá Dávida

1 Hospodin poslal k Dávidovi Nátana. Ten prišiel k nemu a povedal: „V jednom meste boli dvaja muži. Jeden bol bohatý a druhý chudobný. 2 Boháč mal veľké množstvo oviec a dobytka. 3 Chudobný mal iba ovečku, ktorú si kúpil. Choval ju a ona rástla spolu s ním a s jeho synmi. Jedávala z jeho skyvy, pila z jeho pohára a spávala mu v lone. Bola mu ako dcéra. 4 Raz dostal boháč návštevu. Ľúto mu bolo vziať svoju ovcu alebo svoje dobytča a pripraviť to pocestnému, ktorý ho navštívil. Vzal teda ovcu chudobnému a pripravil ju hosťovi.“ 5 Dávid sa veľmi nahneval na toho muža a povedal Nátanovi: „Akože žije Hospodin, ten muž, čo to urobil, zasluhuje smrť. 6 Ovcu nahradí štvornásobne za to, že spáchal taký skutok a nemal zľutovanie.“ 7 Vtedy povedal Nátan Dávidovi: „Ty si ten muž! Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: ‚Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a vyslobodil ťa z moci Šaula. 8 Dal som dom tvojho pána i jeho ženy do tvojho náručia. Dal som ti dom Izraela a dom Júdu. Keby to nestačilo, ešte k tomu pridám. 9 Prečo si znevážil Hospodinovo slovo a dopustil sa toho, čo sa mu nepáči? Chetitu Uriáša si dal odstrániť mečom a privlastnil si si jeho ženu. Jeho samého si dal zabiť mečom Ammónčanov. 10 Odteraz už meč nikdy neobíde tvoj dom, lebo si ma znevážil a privlastnil si si ženu Chetitu Uriáša.‘ 11 Takto vraví Hospodin: ‚Dopustím na teba pohromu, čo bude z tvojho vlastného domu. Pred očami ti odnímem tvoje ženy a dám ich tvojmu blízkemu. Ten bude s nimi ležať za bieleho dňa. 12 Ty si konal tajne, ja to však urobím pred celým Izraelom a cez deň.‘“

Dávidovo pokánie

13 Vtedy povedal Dávid Nátanovi: „Zhrešil som proti Hospodinovi.“ Nátan odpovedal Dávidovi: „Hospodin ti odpustil tvoj hriech, nezomrieš. 14 Pretože si tým popudil Hospodinových nepriateľov k rúhaniu, zomrie syn, ktorý sa ti narodí.“ 15 Keď Nátan odišiel domov, Hospodin dopustil chorobu na dieťa, ktoré Dávidovi porodila Uriášova žena. 16 Dávid prosil Boha za chlapca a prísne sa postil. Vrátil sa domov a celú noc ležal na zemi. 17 Starší jeho domu zastali nad ním a chceli ho zdvihnúť zo zeme, ale on odmietol a nechcel s nimi ani jesť. 18 Na siedmy deň dieťa zomrelo. Dávidovi služobníci sa mu báli oznámiť, že dieťa zomrelo. Hovorili si totiž: „Kým dieťa ešte žilo, prihovárali sme sa mu, ale nás neposlúchol. Ako mu môžeme povedať, že dieťa zomrelo? Mohol by vykonať niečo zlé.“ 19 Dávid si všimol, že jeho služobníci si niečo šepkajú. Pochopil, že dieťa zomrelo. Spýtal sa ich: „Zomrelo dieťa?“ Odpovedali: „Zomrelo.“ 20 Dávid vstal zo zeme, umyl sa, natrel sa masťou a preobliekol sa. Potom vošiel do Hospodinovho domu a klaňal sa. Nato odišiel domov a pýtal si jesť. Predložili mu pokrm a on jedol. 21 Služobníci sa ho spýtali: „Čo to robíš? Kým dieťa žilo, postil si sa a plakal si. Keď však dieťa zomrelo, vstávaš a ideš jesť.“ 22 Odpovedal: „Kým dieťa ešte žilo, postil som sa a plakal som, lebo som si myslel: ‚Možno sa Hospodin nado mnou zmiluje a dieťa bude žiť.‘ 23 Teraz však, keď zomrelo, prečo by som sa mal postiť? Môžem ho azda oživiť? Ja pôjdem za ním, ale ono sa ku mne nevráti.“ 24 Potom Dávid potešoval svoju ženu Batšebu, vošiel k nej a spal s ňou. Keď porodila syna, dostal meno Šalamún. Hospodin ho miloval. 25 Po prorokovi Nátanovi odkázal, že pre Hospodina mu majú dať meno Jedidjah.

Dobytie Rabby

26 Joáb bojoval proti Rabbe Ammónčanov a dobyl kráľovské mesto. 27 Joáb odkázal po posloch Dávidovi: „Bojoval som proti Rabbe a dobyl som jej Vodné mesto. 28 Teraz zhromaždi ostatok ľudu, obľahni mesto a obsaď ho, aby som ho sám neobsadil a nepomenoval svojím menom.“ 29 Nato Dávid zhromaždil všetok ľud, odišiel k Rabbe, bojoval proti nej a dobyl ju. 30 Z hlavy ich kráľa sňal korunu, ktorej zlato vážilo talent a mala drahokam. Prešla na hlavu Dávida, ktorý z mesta vyviezol veľmi bohatú korisť. 31 Ľud, čo bol v ňom, odviedol, zaradil k pílam, k železným čakanom, železným sekerám a zamestnal ich v tehelni. Podobne naložil so všetkými mestami Ammónčanov. Potom sa Dávid i všetok ľud vrátili do Jeruzalema.