Predchádzajúca kapitola

2. kapitola

Falošní proroci a učitelia

1 Medzi Božím ľudom však boli aj falošní proroci, ako aj medzi vami budú falošní učitelia, ktorí rozšíria skazonosné náuky. Keďže však zaprú aj samého Pána, ktorý ich vykúpil, uvalia na seba rýchlu skazu.
2 A mnohí budú nasledovať ich výstrednosti a budú potupovať cestu pravdy. 3 Z chamtivosti sa budú usilovať získať vás vymyslenými rečami, ale súd nad nimi oddávna nemešká a ich zatratenie, ktoré im hrozí, nedrieme. 4 Veď Boh neušetril ani anjelov, keď zhrešili, ale ich uvrhol spútaných do temnoty podsvetia, aby tam boli strážení, až pokým nepredstúpia pred súd. 5 Ani starý svet neušetril, keď priviedol potopu na bezbožný svet, ale Noacha, hlásateľa spravodlivosti, zachránil ako ôsmeho spolu s inými siedmimi. 6 Aj mestá Sodomu a Gomoru odsúdil na záhubu a obrátil na popol ako odstrašujúci príklad pre budúcich bezbožníkov, 7 ale spravodlivého Lóta, ktorý sa trápil bezuzdným správaním nemravníkov, zachránil. 8 Kým tento spravodlivý prebýval medzi nimi, deň čo deň sa vo svojej spravodlivej duši trápil, keď počul a videl ich bezbožné skutky. 9 Pán však vie vytrhnúť nábožných z pokušenia a nespravodlivých ponechať až do dňa súdu a potrestať, 10 a to najmä tých, čo sa uberajú za telom s nečistými žiadosťami a pohŕdajú autoritou. Sú to samoľúbi bezočivci, neboja sa rúhať duchovným bytostiam, 11 a ani anjeli, hoci sú silou a mocou väčší, nevynášajú proti nim pred Pánom potupný súd. 12 Oni však ako nerozumné zvieratá, od prírody určené na chytanie a zabíjanie, rúhajú sa tomu, čo nepoznajú; zahynú vo svojej skazenosti a 13 stihne ich odplata za neprávosť. Denné hýrenie považujú za rozkoš, sú poškvrnou a hanbou, ako hýria vo svojich lžiach, keď s vami hodujú. 14 Ich oči sú plné cudzoložstva a nevedia sa nasýtiť hriechu, vábia nestále duše, srdcia majú vycvičené v chamtivosti, sú deťmi kliatby. 15 Keďže opustili pravú cestu, zablúdili, dali sa na cestu Bileáma, Beórovho syna, ktorému sa zapáčila odplata za neprávosť. 16 Bol však pokarhaný za vlastnú neprávosť; nemé ťažné zviera prehovorilo ľudským hlasom a zabránilo bláznovstvu proroka. 17 Tí ľudia sú ako pramene bez vody, hmly, ktoré ženie víchor; je pre nich pripravená najhlbšia temnota. 18 Vedú totiž pyšné a márne reči, lákajú bezuzdnými telesnými žiadosťami takých, čo práve ušli spomedzi tých, čo žijú v blude. 19 Sľubujú im slobodu, hoci sami sú otrokmi skazy; veď každý je otrokom toho, čo si ho podmanilo. 20 Ak sa totiž tí, čo unikli poškvrnám sveta tým, že poznali nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, znova s nimi zapletajú a podľahnú im, ich konečné položenie bude horšie ako začiatok. 21 Bolo by pre nich lepšie, keby neboli poznali cestu spravodlivosti, ako keď sa potom, ako ju poznali, odvrátili od svätého prikázania, ktoré dostali. 22 Splnilo sa na nich pravdivé príslovie: „Pes sa k tomu vrátil, čo vyvrátil a umyté prasa váľa sa v blate zasa.“