Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

7. kapitola

Mučeníctvo siedmich bratov a ich matky

1 Takisto sa stalo, že zatkli sedem bratov spolu s matkou. Kráľ ich šľahaním bičmi a remencami nútil jesť zákonom zakázané bravčové mäso.7,1 Lv 11,7
2 Jeden z bratov vystúpil a v mene všetkých prehovoril: „Na čo sa nás chceš pýtať a čo sa chceš od nás dozvedieť? Lebo sme pripravení radšej zomrieť ako prestúpiť otcovské zákony.“7,2 Dan 3,16-18 3 Kráľ sa nadmieru rozhneval a rozkázal rozpáliť panvice a kotly. 4 Len čo sa rozpálili, ihneď rozkázal vyrezať jazyk tomu, čo sa ozval ako prvý, zodrať kožu z hlavy, ako to robia Skýti, a odstrániť mu údy, zatiaľ čo ostatní bratia a matka sa museli na to prizerať. 5 Keď už bol celkom dokaličený, ale ešte živý, rozkázal, aby ho priviedli k ohňu a piekli na panvici. Keď sa zápach z panvice veľmi šíril, ostatní sa navzájom i s matkou povzbudzovali, aby hrdinsky umreli, a hovorili: 6 „Pán Boh to vidí a istotne nám poskytne útechu, tak ako Mojžiš hovorí vo svojej piesni, ktorá o tom otvorene svedčí: ‚Boh svojim služobníkom dá útechu.‘“7,6 Dt 32,36 7 Keď prvý zomrel takýmto spôsobom, priviedli druhého, aby ho vysmiali. Keď mu strhli kožu z hlavy i s vlasmi, pýtali sa ho: „Budeš jesť, prv než ti bude rozštvrtené telo, úd po úde?“ 8 On odvetil v reči svojich predkov a povedal: „Nie.“ Preto aj on musel podstúpiť mučenie ako ten prvý. 9 Pri poslednom výdychu zvolal: „Ty zlorečený! Zbavuješ nás terajšieho života, ale Kráľ sveta nás zomierajúcich za jeho zákony vzkriesi pre večný život.“7,9 Dan 12,2 10 Potom umučili tretieho. Keď od neho žiadali, aby vyplazil jazyk, urobil to a hneď odvážne vystrel ruky 11 a hrdinsky povedal: „Z neba som ich dostal a pretože si zákony Boha cením viac než svoje údy, dúfam, že ich od neho dostanem späť.“7,11.14 2Mak 12,43-45; Heb 11,35 12 Dokonca i sám kráľ a tí, čo boli s ním, žasli nad mládencovou odvahou, keďže mučenie nepokladal za nič. 13 Keď zomrel tretí, mučitelia podobne utýrali aj štvrtého. 14 Ten zoči-voči smrti povedal: „Pre ľudí odsúdených na smrť je lepšie mať nádej v Božie prisľúbenie, že ich Boh sám vzkriesi. Pre teba však nebude žiadneho vzkriesenia k životu!“ 15 Hneď potom priviedli piateho a mučili ho. 16 On však hľadiac na kráľa povedal: „Máš moc nad ľuďmi, môžeš robiť s nimi, čo chceš, ale sám si smrteľný. Nemysli si, že Boh opustil náš rod. 17 Len počkaj a uvidíš jeho veľkú moc, ako bude sužovať teba i tvoje potomstvo.“ 18 Potom priviedli šiesteho. Keď už umieral, povedal: „Neklam sa zbytočne! My trpíme toto za seba, pretože sme zhrešili proti svojmu Bohu. Preto sa s nami dejú tieto hrozné veci.7,18-19 Iz 10,5-6.12 19 No ty si nenamýšľaj, že ostaneš bez trestu, keď si sa opovážil bojovať proti Bohu.“ 20 Mimoriadny obdiv a vzácnu pamiatku si zasluhuje matka, ktorá sa prizerala, ako jej siedmich synov zahubili za jediný deň. Niesla to statočne pre nádej v Pána. 21 Každého z nich povzbudzovala v rodnom jazyku plná hrdinstva a svoje ženské uvažovanie posilnila chlapským zápalom, keď im hovorila: 22 „Neviem, ako ste sa objavili v mojom lone. Ja som vám nedala ducha ani život. Ja som nikomu z vás neusporiadala všetky časti tela. 23 Bol to Stvoriteľ sveta, ktorý pripravil vznik človeka a ktorý je pôvodcom vzniku všetkých vecí. On vám z milosti opäť vráti ducha i život, keď teraz kvôli jeho zákonom neberiete ohľad na seba.“ 24 Antiochos sa nazdával, že ním pohŕda a že preto musel počuť hanlivú reč. Keď ostal už len najmladší, nielenže ho povzbudzoval, ale súčasne sa aj prísahou zaviazal, že ho urobí bohatým a najšťastnejším, ak sa odvráti od otcovských zásad; bude ho mať za priateľa a zverí mu úrady. 25 No keď mládenec na to vôbec nedbal, kráľ zavolal matku a napomenul ju, aby synovi poradila, že sa má zachrániť. 26 Keď jej kráľ dohováral, sľúbila, že bude syna presviedčať. 27 Nahla sa k nemu a vysmievajúc sa zo surového tyrana, takto mu povedala v rodnej reči: „Syn môj, zmiluj sa nado mnou, veď som ťa nosila deväť mesiacov vo svojom lone, tri roky som ťa pridájala, priviedla som ťa do dospelého veku a živila som ťa. 28 Dieťa moje, prosím ťa, pozri na nebo i na zem a na všetko, čo je na nich. Keď to vidíš, vedz, že Boh to neurobil z toho, čo jestvovalo, a že tak povstal i ľudský rod.7,28 Ž 33,6-9; Heb 11,3 29 Neboj sa tohto kata, ale ukáž sa hodným svojich bratov. Prijmi smrť, aby som ťa v čase zmilovania opäť získala spolu s tvojimi bratmi.“ 30 Sotva to dopovedala, mládenec riekol: „Na koho čakáte? Neposlúchnem kráľov rozkaz, ale poslúchnem nariadenie zákona, ktorý dostali naši otcovia prostredníctvom Mojžiša. 31 Ty však, ktorý si strojcom všetkého zla proti Hebrejom, iste neujdeš pred Božou rukou. 32 Lebo my trpíme za svoje hriechy.7,32-33 Iz 54,7-8; 2Mak 5,17 33 Živý Pán sa na nás len nakrátko rozhneval, aby nás pokarhal a poučil, no opäť sa zmieri so svojimi služobníkmi. 34 Ale ty, bezbožný a najodpornejší zo všetkých ľudí, nevypínaj sa nadarmo. Nedaj sa unášať hmlistými nádejami, keďže kladieš ruku na nebeských služobníkov. 35 Lebo ešte si neunikol súdu všemohúceho a vševidiaceho Boha. 36 Veď naši bratia potom, čo podstúpili krátko trvajúce utrpenie, prešli podľa Božej zmluvy do večného života. Teba však stihne Boží súd a budeš znášať spravodlivý trest za svoju vypínavosť.7,36 2Mak 7,14 37 Ja, tak ako moji bratia, vydávam svoje telo a dušu za otcovské zákony. Vzývam Boha, aby bol čím skôr milostivý svojmu národu a aby teba cez skúšky a rany prinútil vyznať, že on je jediný Boh7,37 Antiochos sa pokladal za vteleného Dia..7,37 2Mak 9,17 38 Prosím, aby sa hnev Všemohúceho, ktorý spravodlivo vzplanul proti celému nášmu rodu, zastavil na mne a na mojich bratoch.“ 39 Kráľ celý bez seba od hnevu zúril na neho ešte ukrutnejšie ako na ostatných, pretože sa ho trpko dotkol jeho výsmech. 40 A tak aj tento skonal čistý, pretože plne dôveroval Pánovi. 41 Ako posledná po synoch zomrela matka. 42 Toľko bolo treba povedať o obetných hostinách a ukrutných utrpeniach.