2. kapitola
1 V zápisoch sa našlo toto: Prorok Jeremiáš rozkázal, aby tí, ktorí odchádzali do zajatia, vzali z ohňa, ako bolo spomenuté. 2 Prorok tým, ktorých odvádzali, dal zákon a nariadil im, aby nezabudli na Pánove prikázania a aby sa nedali zviesť vo svojich mysliach, ak uvidia zlaté a strieborné modly a ozdoby okolo nich.2,2 Bar 6,72 3 A aj inými podobnými slovami im prikazoval, aby vo svojom srdci neodpadli od zákona. 4 V spise ďalej bolo, že prorok dostal Božie napomenutie. Podľa toho prikázal, aby stan a archu zmluvy niesli za ním. Potom však vyšiel na vrch, na ktorý vystúpil Mojžiš, aby videl Božie dedičstvo.2,4 Dt 34,1 5 Keď ta Jeremiáš prišiel, našiel jaskynné obydlie. Tam vniesol stan, archu zmluvy i oltár na kadidlové obety a vchod zatarasil. 6 Potom prišli niektorí z tých, čo ho sprevádzali, aby označili cestu, no už ju nemohli nájsť. 7 Keď sa to Jeremiáš dozvedel, pokarhal ich. Povedal: „Miesto nech ostane neznáme, kým Boh opäť nezhromaždí ľud a nepreukáže mu milosrdenstvo.2,7 Jer 3,16 8 Vtedy ho Pán ukáže a zjaví sa jeho sláva a oblak, aký sa ukazoval za Mojžiša a o aký prosil aj Šalamún v modlitbe o to, aby to miesto bolo nezvyčajne posvätené.“2,8 Ex 24,16; 40,34-38; 1Krľ 8,10-13 9 Správa je aj o tom, ako on, pretože bol múdry, priniesol obetu na posvätenie a dokončenie stavby chrámu.2,9 1Krľ 8,62-63 10 Aj Mojžiš sa modlil k Pánovi, a vtedy zostúpil oheň z neba a strávil obetu; tak sa modlil aj Šalamún a oheň zostúpil a strávil spaľované obety.2,10 Lv 9,23-24; 2Krn 7,1 11 Mojžiš povedal: „Obeta za hriech sa nesmie jesť, preto bude spálená.“2,11 Lv 10,16-18 12 Takto to slávil aj Šalamún po osem dní. 13 To isté sa hovorí aj v Nehemiášových záznamoch a pamätných spisoch, ako zakladal knižnicu, keď zbieral knihy o kráľoch a prorokoch, Dávidove knihy a listiny kráľov o obetných daroch. 14 Tak aj Júda nám zozbieral všetko, čo bolo roztratené v dôsledku minulej vojny. Tie knihy sú u nás. 15 Ak ich potrebujete, pošlite niekoho, kto vám ich prinesie. 16 Keďže teraz zamýšľame svätiť Očistenie chrámu, píšeme vám. Bude správne, ak tiež tak urobíte a zasvätíte tieto dni.2,16 1Mak 4,59 17 Veď Boh zachránil celý svoj ľud a dal dedičné vlastníctvo všetkým i kráľovstvo, kňazstvo a posvätenie.2,17-18 Dt 30,3-5 18 Tak prisľúbil zákonom. Lebo máme nádej v Bohu, že sa čoskoro zmiluje nad nami a zhromaždí nás na sväté miesto zo všetkých krajín pod nebom. Lebo už nás vyslobodil z veľkých pohrôm a očistil toto miesto. O vzniku knihy
19 O udalostiach okolo Júdu Makabejského a jeho bratov, o očistení najvznešenejšieho chrámu a posvätení oltára, 20 o bojoch proti Antiochovi Epifanovi a jeho synovi Eupatorovi. 21 Aj o nebeských zjaveniach tým, čo vykonali hrdinské činy na slávu židovstva, takže i keď ich bolo málo, získali späť celú krajinu, vypudili množstvo barbarov2,21 2Mak 3,25; 5,2; 10,29; 11,8 22 a opäť dali do poriadku chrám preslávený po celej zemi, oslobodili aj mesto a uviedli do platnosti zákony, ktoré už mali byť odstránené, lebo Pán im vo svojej veľkej dobrotivosti preukázal milosrdenstvo. 23 O tom všetkom podal správu Jáson z Cyrény v piatich knihách. My sme sa pokúsili skrátene to zhrnúť do jedného zväzku. 24 Pretože si uvedomujeme, že záplava čísel spôsobuje ťažkosti tým, čo chcú cez množstvo látky preniknúť do rozpráv o dejinách, 25 zaumienili sme si pre tých, čo radi čítajú, podať niečo na potešenie, vedychtivým pomôcku na ľahšie zapamätanie si, aby tak kniha bola na úžitok všetkým, čo sa k nej dostanú. 26 Nebolo to ľahké pre nás, ktorí sme sa podujali pripraviť z toho zhrnutie; stálo nás to veľa potu a bdenia. 27 Takisto nebýva ľahko tomu, kto pripravuje hostinu a chce hostí uspokojiť. Aby sme sa zavďačili mnohým, radi sme sa podujali na túto námahu. 28 Kronikárovi sme nechali právo presne preskúmať jednotlivosti a my sme sa usilovali pripraviť len výber vyrozprávaním hlavných udalostí. 29 Ako staviteľovi nového domu pripadne starosť o plán celku, zatiaľ čo maľba a výzdoba prislúcha tomu, kto ju má vyzdobiť, tak súdime aj o sebe. 30 Do podrobností sa pustiť a rozobrať sled udalostí, ako aj podrobne všetko preskúmať, je vecou historika. 31 Ale tomu, kto pracuje na prerozprávaní, treba dovoliť, aby sa zameral na stručnosť vyjadrenia a vzdal sa vyčerpávajúceho rozboru toho, čo sa udialo. 32 Teraz teda začnime rozprávať, už sme sa dosť zdržali pri tomto úvode. Lebo by bolo pochabé rozširovať predhovor pred dejinami, ale vlastné dejiny skracovať.