Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

13. kapitola

Antiochov vpád do Judska

1 V stoštyridsiatom deviatom roku sa Júda a jeho ľudia dozvedeli, že Antiochos Eupator tiahne s početným vojskom proti Judsku13,1-2 1Mak 6,16-17
2 a že je s ním Lysias, jeho tútor a správca ríše. Obaja viedli grécke vojsko v sile stodesaťtisíc pešiakov, päťtisíc tristo jazdcov, dvadsaťdva slonov a tristo vozov vyzbrojených kosami. 3 Pridružil sa k nim aj Menelaos a s veľkou pretvárkou podnecoval Antiocha; pritom mu nešlo o blaho vlasti, ale o to, aby bol znova dosadený do úradu.13,3 2Mak 4,23-25 4 Avšak Kráľ kráľov vzbudil v Antiochovi hnev proti tomuto ničomníkovi. Keď aj Lysias poukázal na to, že on je príčinou všetkého zla, Antiochos prikázal odvliecť ho do Beroy a zabiť ho podľa miestneho zvyku. 5 Na tom mieste bola veža vysoká päťdesiat lakťov plná popola. Veža mala kruhové zariadenie, ktoré sa zo všetkých strán lievikovito zvažovalo do popola. 6 Odtiaľ sácali do záhuby každého, kto sa dopustil svätokrádeže alebo iných mimoriadnych zločinov. 7 Takáto smrť stihla odpadlíka Menelaa. Ani len zeme sa mu nedostalo. 8 Celkom spravodlivo! V popole našiel smrť, pretože napáchal mnoho hriechov proti oltáru, ktorého oheň i popol bol posvätný.13,8 Lv 6,1-6; Múd 11,16; 2Mak 1,19

Modlitba a víťazstvo Židov pri Módeine

9 Kráľ sa blížil a vo svojej divokej zúrivosti sa chystal Židom spôsobiť ešte väčšie utrpenie, ako prežívali za vlády jeho otca.
10 Keď sa o tom dozvedel Júda, prikázal všetkému ľudu, aby vo dne i v noci vzývali Pána a aby ako neraz v minulosti aj teraz pomohol tým, ktorým hrozí, že budú pripravení o zákon, o vlasť i o svätý chrám. 11 Nech nedopustí, aby sa ľud dostal do područia rúhavých pohanov, keď si len nedávno trochu vydýchol. 12 Všetci konali spoločne. Tri dni bez prestania sa v plači postili a ležiac na zemi úpenlivo prosili milosrdného Pána. Potom ich Júda povzbudil a vydal rozkaz, aby boli v pohotovosti. 13 Sám po porade so staršími rozhodol, že treba vyraziť z mesta a s Božou pomocou zviesť boje, skôr než kráľovo vojsko vtrhne do Judska a zmocní sa mesta. 14 Výsledok celkom zveril Stvoriteľovi vesmíru a vyzval svojich ľudí, aby udatne až na smrť bojovali za zákony, chrám, mesto, vlasť a za jej ustanovizne. Potom sa utáboril pri Módeine. 15 Svojim vojakom vydal heslo: „Víťazstvo je Božie!“ Potom si vybral najlepších junákov a v noci vtrhol do tábora medzi kráľovské stany, pozabíjal do dvetisíc mužov a skántril hlavného slona i s jeho pohoničom. 16 Keď nakoniec zachvátila tábor hrôza a zmätok, Židia víťazoslávne odtiahli. 17 Už svitol nový deň, keď sa toto všetko skončilo vďaka ochrane a pomoci, ktorú Júdovi poskytol Pán.

Antiochovo rokovanie so Židmi

18 Keď kráľ takto zakúsil odvahu Židov, pokúšal sa dobyť opevnené miesta lesťou.
19 Postupoval aj proti mocnej židovskej pevnosti Betsur. Zastavili ho a keď sa znova pokúsil o úder, utrpel ťažké straty. 20 Júda zásoboval tých, čo boli v pevnosti, všetkým potrebným. 21 Nepriateľom však prezrádzal tajomstvá istý Rodokos, vojak židovskej posádky. No odhalili ho, zadržali a popravili. 22 Kráľ znova vyjednával s Betsurčanmi, ponúkol im záruky mieru, aj ich od nich dostal a dal sa na odchod. Zaútočil na Júdovo vojsko, ale podľahol mu. 23 Keď dostal správu, že Filip, ktorého nechal v Antiochii ako správcu ríše, sa vzbúril, veľmi ho to znepokojilo, a tak k sebe povolal Židov, preukázal ochotu robiť ústupky a pod prísahou pristal na všetky ich spravodlivé požiadavky. Na znak zmierenia priniesol obetu, preukázal úctu chrámu a zachoval sa veľkodušne voči svätému miestu, 24 ba vľúdne prijal aj Makabejca. Hégemónida nechal ako vojenského veliteľa územia od Ptolemaidy až po oblasť Gerary. 25 Potom odišiel do Ptolemaidy. Obyvatelia Ptolemaidy boli nahnevaní na dohody, protestovali proti nim a chceli zrušiť tieto zmluvy. 26 Vtedy Lysias vystúpil na tribúnu a obhajoval tieto zmluvy, ako len mohol. Podarilo sa mu ich prehovoriť, upokojiť a utíšiť. Potom sa vrátil do Antiochie. Takýto priebeh mala kráľova výprava a jeho ústup.