Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

6. kapitola

Šalamúnova modlitba

1 Vtedy Šalamún zvolal: „Hospodin sa vyslovil, že chce bývať v mrákave.6,1-42 1Krľ 8,12-53
2 Tak som ti postavil vladársky príbytok, miesto, kde budeš tróniť naveky.“ 3 Nato sa kráľ obrátil a požehnal celé zhromaždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izraela pri tom stálo. 4 Zvolal: „Buď zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý sám dal môjmu otcovi Dávidovi prísľub a sám ho i splnil. Povedal: 5 ‚Odvtedy, ako som vyviedol svoj ľud z Egypta, nezvolil som si žiadne mesto spomedzi všetkých kmeňov Izraela, aby tam postavili dom, v ktorom by prebývalo moje meno. Nikoho som si ani nevyvolil, aby sa stal vojvodcom nad mojím izraelským ľudom. 6 Zvolil som si len Jeruzalem, aby tam prebývalo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby vládol môjmu izraelskému ľudu.‘6,6 1Krn 21,18; Ž 132,13 7 Už môj otec Dávid pomýšľal postaviť dom menu Hospodina, Boha Izraela.6,7 2Sam 7,2-13; 1Krn 17,1-12 8 Hospodin mu však povedal: ‚Konal si správne, že si sa zaoberal myšlienkou postaviť môjmu menu dom. 9 Lenže ten dom nepostavíš ty, ale tvoj syn, ktorého splodíš. On postaví dom môjmu menu.‘ 10 Hospodin svoj prísľub i splnil. Nastúpil som po svojom otcovi Dávidovi, zasadol som na trón Izraela, ako sľúbil Hospodin, a postavil som dom na počesť mena Hospodina, Boha Izraela.6,10 Zach 4,9 11 Vložil som ta i archu s Hospodinovou zmluvou, ktorú uzavrel s Izraelitmi.“6,11 Dt 9,9; 10,5

Šalamúnovo požehnanie

12 Potom sa postavil pred Hospodinov oltár v prítomnosti celého zhromaždenia Izraela a vystrel dlane.
13 Šalamún totiž zhotovil z bronzu vyvýšenú plošinu a umiestnil ju uprostred nádvoria; bola päť lakťov dlhá, päť lakťov široká a tri lakte vysoká. Postavil sa na ňu, pokľakol na kolená pred celým zhromaždením Izraela, vystrel dlane k nebu 14 a zvolal: „Hospodin, Bože Izraela, niet ti podobného Boha na nebi ani na zemi. Ty zachovávaš zmluvu a milosť svojim služobníkom, ktorí sú ti bezvýhradne oddaní. 15 Svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, si splnil daný sľub. Vlastnými ústami si sľúbil a vlastnou rukou si aj splnil, ako to dnes vidíme. 16 Teraz však Hospodin, Bože Izraela, splň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, i ďalší prísľub. Povedal si mu: ‚Nebudeš bez nástupcu, ktorý by sedel na tróne Izraela, pokiaľ tvoji potomkovia budú dbať na svoju cestu a riadiť sa mojím zákonom, ako si sa ním riadil ty predo mnou.‘6,16 2Sam 7,16; 1Krľ 2,4 17 Nuž teda, Hospodin, Bože Izraela, nech sa potvrdí spoľahlivosť tvojho slova, ktoré si dal svojmu služobníkovi Dávidovi. 18 Môže však skutočne bývať Boh s človekom na zemi? Veď samy nebesia, ba ani najvyššie nebo ťa neobsiahnu, tým menej tento dom, ktorý som postavil.6,18 2Krn 2,5; Sk 7,47-49 19 Ó, Hospodin, Bože môj, povšimni si modlitbu svojho služobníka a jeho úpenlivé volanie, aby si počul jeho kvílenie a modlitbu, ktorými sa tvoj služobník k tebe utieka. 20 Nech sa tvoje oči dňom-nocou upierajú na tento dom, na miesto, o ktorom si sa zmienil, že tam uložíš svoje meno. Vypočuj modlitbu, ktorú ti tvoj služobník predloží na tomto mieste.6,20 Ex 20,24 21 Splň prosby svojho služobníka i svojho izraelského ľudu, ktorými sa budú utiekať k tomuto miestu. Vypočuj ich zo svojho nebeského sídla, a keď vypočuješ, odpusť! 22 Ak sa niekto prehreší proti svojmu blížnemu a ten ho pod kliatbou donúti k prísahe, takže príde zložiť prísahu pred tvoj oltár v tomto dome,6,22 Dt 27,26 23 ty vypočuj z nebies, zasiahni a rozsúď svojich služobníkov. Vinníka uznaj vinným a vlastné konanie mu uvaľ na hlavu. Zastaň sa spravodlivého a odplať mu, ako si zaslúži.6,23 Ex 22,10 24 Ak tvoj izraelský ľud utrpí od nepriateľa porážku — to preto, že zhrešil proti tebe —, po svojom obrátení však bude velebiť tvoje meno, modliť sa a doprosovať sa ťa v tomto dome,6,24 Dt 28,25 25 vypočuj z nebies, odpusť hriech svojho izraelského ľudu a priveď ho späť do zeme, ktorú si dal ich otcom. 26 Keď sa zavrú nebesia a nebude dažďa — to preto, že zhrešili proti tebe —, potom sa však budú modliť k tomuto miestu, velebiť tvoje meno a odvrátia sa od svojho hriechu, lebo si ich pokoril,6,26 Dt 28,23n 27 ty ich vypočuj z nebies, odpusť hriech svojich služobníkov a svojho izraelského ľudu. Vyuč ich správnej ceste, po ktorej majú kráčať, a zošli dážď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu do dedičného vlastníctva. 28 Keď zavládne v krajine hlad, mor, obilná hrdza, sneť, vyskytnú sa kobylky či hmyz, bude ho sužovať nepriateľ priamo v jeho mestách, za každej pohromy a každej choroby,6,28 2Krn 20,9 29 každú modlitbu a každú úpenlivú prosbu, nech by pochádzala od hociktorého jednotlivca alebo celého tvojho ľudu Izraela, ak niekto pocíti svoju ranu i bolesť a vystrie dlane k tomuto domu, 30 ty ho vypočuj z nebies, z miesta, kde prebývaš, a odpusť! Odplať každému podľa jeho celkového správania, poznáš predsa jeho srdce. Veď jedine ty poznáš srdce ľudí.6,30 Ž 139,1-4.23n 31 Tak sa ťa budú báť a chodiť po tvojich cestách, kým len budú žiť na zemi, ktorú si dal našim otcom. 32 No i cudzinca, ktorý nepochádza z tvojho izraelského ľudu, keď príde zďaleka pre tvoje veľké meno, tvoju mocnú ruku a vystreté rameno, keď príde a bude sa modliť smerom k tomuto domu, 33 ty vypočuj z nebies, z miesta, kde prebývaš, a urob všetko, o čo bude k tebe cudzinec volať, aby všetky národy zeme poznali tvoje meno, báli sa ťa ako tvoj ľud Izrael a uvedomili si, že tento dom, ktorý som postavil, je po tebe pomenovaný. 34 Keď sa tvoj ľud vypraví do vojny proti svojim nepriateľom cestou, ktorou ho vyšleš, a bude sa modliť k tebe smerom k tomuto mestu, ktoré si si zvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu,6,34 Dan 6,11 35 vypočuj z nebies ich modlitbu a ich úpenlivú prosbu a presaď ich právo. 36 Keď proti tebe zhrešia — veď niet človeka, ktorý by nezhrešil —, ty sa na nich nahneváš a vydáš ich nepriateľovi, takže tí, čo ich zajali, odvlečú ich do ďalekej či blízkej krajiny, 37 potom však v krajine, kam budú zavlečení, vstúpia do seba, obrátia sa v krajine tých, čo ich zajali, a budú ťa úpenlivo prosiť o zmilovanie: ‚Zhrešili sme, previnili sme sa, konali sme svojvoľne.‘6,37 Dan 9,5 38 Keď sa k tebe obrátia celým svojím srdcom a celou svojou dušou v krajine tých, čo ich zajali a odvliekli, a budú sa modliť smerom k svojej vlasti, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu,6,38 Dan 6,11 39 vypočuj z nebies, z miesta, kde prebývaš, ich modlitbu a úpenlivé prosby. Presaď ich právo a odpusť svojmu ľudu, ktorý zhrešil proti tebe. 40 Teraz, Bože môj, upri svoj zrak a zbystri svoj sluch na modlitbu na tomto mieste.6,40 1Krľ 8,52; Neh 1,6; Ž 130,2 41 Nuž teda, Hospodin, Bože, povstaň k miestu svojho odpočinku, ty i archa tvojej moci. Tvoji kňazi, Hospodin, Bože, nech sa priodejú spásou a tvoji zbožní nech sa tešia z tvojej dobroty.6,41 Nm 10,35; Ž 132,8-10 42 Hospodin, Bože, neodmietni svojho pomazaného, rozpomeň sa na prejavy milosti voči svojmu služobníkovi Dávidovi!“6,42 Ž 89,4n