Predchádzajúca kapitola

6. kapitola

Šalamúnova modlitba

1 Vtedy Šalamún zvolal: „Hospodin sa vyslovil, že chce bývať v mrákave. 2 Tak som ti postavil vladársky príbytok, miesto, kde budeš tróniť naveky.“ 3 Nato sa kráľ obrátil a požehnal celé zhromaždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izraela pri tom stálo. 4 Zvolal: „Buď zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý sám dal môjmu otcovi Dávidovi prísľub a sám ho i splnil. Povedal: 5 ‚Odvtedy, ako som vyviedol svoj ľud z Egypta, nezvolil som si žiadne mesto spomedzi všetkých kmeňov Izraela, aby tam postavili dom, v ktorom by prebývalo moje meno. Nikoho som si ani nevyvolil, aby sa stal vojvodcom nad mojím izraelským ľudom. 6 Zvolil som si len Jeruzalem, aby tam prebývalo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby vládol môjmu izraelskému ľudu.‘ 7 Už môj otec Dávid pomýšľal postaviť dom menu Hospodina, Boha Izraela. 8 Hospodin mu však povedal: ‚Konal si správne, že si sa zaoberal myšlienkou postaviť môjmu menu dom. 9 Lenže ten dom nepostavíš ty, ale tvoj syn, ktorého splodíš. On postaví dom môjmu menu.‘ 10 Hospodin svoj prísľub i splnil. Nastúpil som po svojom otcovi Dávidovi, zasadol som na trón Izraela, ako sľúbil Hospodin, a postavil som dom na počesť mena Hospodina, Boha Izraela. 11 Vložil som ta i archu s Hospodinovou zmluvou, ktorú uzavrel s Izraelitmi.“

Šalamúnovo požehnanie

12 Potom sa postavil pred Hospodinov oltár v prítomnosti celého zhromaždenia Izraela a vystrel dlane. 13 Šalamún totiž zhotovil z bronzu vyvýšenú plošinu a umiestnil ju uprostred nádvoria; bola päť lakťov dlhá, päť lakťov široká a tri lakte vysoká. Postavil sa na ňu, pokľakol na kolená pred celým zhromaždením Izraela, vystrel dlane k nebu 14 a zvolal: „Hospodin, Bože Izraela, niet ti podobného Boha na nebi ani na zemi. Ty zachovávaš zmluvu a milosť svojim služobníkom, ktorí sú ti bezvýhradne oddaní. 15 Svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, si splnil daný sľub. Vlastnými ústami si sľúbil a vlastnou rukou si aj splnil, ako to dnes vidíme. 16 Teraz však Hospodin, Bože Izraela, splň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, i ďalší prísľub. Povedal si mu: ‚Nebudeš bez nástupcu, ktorý by sedel na tróne Izraela, pokiaľ tvoji potomkovia budú dbať na svoju cestu a riadiť sa mojím zákonom, ako si sa ním riadil ty predo mnou.‘ 17 Nuž teda, Hospodin, Bože Izraela, nech sa potvrdí spoľahlivosť tvojho slova, ktoré si dal svojmu služobníkovi Dávidovi. 18 Môže však skutočne bývať Boh s človekom na zemi? Veď samy nebesia, ba ani najvyššie nebo ťa neobsiahnu, tým menej tento dom, ktorý som postavil. 19 Ó, Hospodin, Bože môj, povšimni si modlitbu svojho služobníka a jeho úpenlivé volanie, aby si počul jeho kvílenie a modlitbu, ktorými sa tvoj služobník k tebe utieka. 20 Nech sa tvoje oči dňom-nocou upierajú na tento dom, na miesto, o ktorom si sa zmienil, že tam uložíš svoje meno. Vypočuj modlitbu, ktorú ti tvoj služobník predloží na tomto mieste. 21 Splň prosby svojho služobníka i svojho izraelského ľudu, ktorými sa budú utiekať k tomuto miestu. Vypočuj ich zo svojho nebeského sídla, a keď vypočuješ, odpusť! 22 Ak sa niekto prehreší proti svojmu blížnemu a ten ho pod kliatbou donúti k prísahe, takže príde zložiť prísahu pred tvoj oltár v tomto dome, 23 ty vypočuj z nebies, zasiahni a rozsúď svojich služobníkov. Vinníka uznaj vinným a vlastné konanie mu uvaľ na hlavu. Zastaň sa spravodlivého a odplať mu, ako si zaslúži. 24 Ak tvoj izraelský ľud utrpí od nepriateľa porážku — to preto, že zhrešil proti tebe —, po svojom obrátení však bude velebiť tvoje meno, modliť sa a doprosovať sa ťa v tomto dome, 25 vypočuj z nebies, odpusť hriech svojho izraelského ľudu a priveď ho späť do zeme, ktorú si dal ich otcom. 26 Keď sa zavrú nebesia a nebude dažďa — to preto, že zhrešili proti tebe —, potom sa však budú modliť k tomuto miestu, velebiť tvoje meno a odvrátia sa od svojho hriechu, lebo si ich pokoril, 27 ty ich vypočuj z nebies, odpusť hriech svojich služobníkov a svojho izraelského ľudu. Vyuč ich správnej ceste, po ktorej majú kráčať, a zošli dážď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu do dedičného vlastníctva. 28 Keď zavládne v krajine hlad, mor, obilná hrdza, sneť, vyskytnú sa kobylky či hmyz, bude ho sužovať nepriateľ priamo v jeho mestách, za každej pohromy a každej choroby, 29 každú modlitbu a každú úpenlivú prosbu, nech by pochádzala od hociktorého jednotlivca alebo celého tvojho ľudu Izraela, ak niekto pocíti svoju ranu i bolesť a vystrie dlane k tomuto domu, 30 ty ho vypočuj z nebies, z miesta, kde prebývaš, a odpusť! Odplať každému podľa jeho celkového správania, poznáš predsa jeho srdce. Veď jedine ty poznáš srdce ľudí. 31 Tak sa ťa budú báť a chodiť po tvojich cestách, kým len budú žiť na zemi, ktorú si dal našim otcom. 32 No i cudzinca, ktorý nepochádza z tvojho izraelského ľudu, keď príde zďaleka pre tvoje veľké meno, tvoju mocnú ruku a vystreté rameno, keď príde a bude sa modliť smerom k tomuto domu, 33 ty vypočuj z nebies, z miesta, kde prebývaš, a urob všetko, o čo bude k tebe cudzinec volať, aby všetky národy zeme poznali tvoje meno, báli sa ťa ako tvoj ľud Izrael a uvedomili si, že tento dom, ktorý som postavil, je po tebe pomenovaný. 34 Keď sa tvoj ľud vypraví do vojny proti svojim nepriateľom cestou, ktorou ho vyšleš, a bude sa modliť k tebe smerom k tomuto mestu, ktoré si si zvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu, 35 vypočuj z nebies ich modlitbu a ich úpenlivú prosbu a presaď ich právo. 36 Keď proti tebe zhrešia — veď niet človeka, ktorý by nezhrešil —, ty sa na nich nahneváš a vydáš ich nepriateľovi, takže tí, čo ich zajali, odvlečú ich do ďalekej či blízkej krajiny, 37 potom však v krajine, kam budú zavlečení, vstúpia do seba, obrátia sa v krajine tých, čo ich zajali, a budú ťa úpenlivo prosiť o zmilovanie: ‚Zhrešili sme, previnili sme sa, konali sme svojvoľne.‘ 38 Keď sa k tebe obrátia celým svojím srdcom a celou svojou dušou v krajine tých, čo ich zajali a odvliekli, a budú sa modliť smerom k svojej vlasti, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu, 39 vypočuj z nebies, z miesta, kde prebývaš, ich modlitbu a úpenlivé prosby. Presaď ich právo a odpusť svojmu ľudu, ktorý zhrešil proti tebe. 40 Teraz, Bože môj, upri svoj zrak a zbystri svoj sluch na modlitbu na tomto mieste. 41 Nuž teda, Hospodin, Bože, povstaň k miestu svojho odpočinku, ty i archa tvojej moci. Tvoji kňazi, Hospodin, Bože, nech sa priodejú spásou a tvoji zbožní nech sa tešia z tvojej dobroty. 42 Hospodin, Bože, neodmietni svojho pomazaného, rozpomeň sa na prejavy milosti voči svojmu služobníkovi Dávidovi!“