Predchádzajúca kapitola

33. kapitola

Menašše

1 Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatpäť rokov vládol v Jeruzaleme.
2 Robil Hospodinovi naprotiveň podľa ohavností národov, ktoré Hospodin vyhnal spred Izraelitov. 3 Obnovil výšiny, ktoré zrúcal jeho otec Chizkija, zriadil pre baalov oltáre, zhotovil ašery, uctieval celý nebeský zástup a slúžil mu. 4 Postavil oltáre v Hospodinovom dome, o ktorom sa Hospodin sám vyslovil: „V Jeruzaleme zostane navždy moje meno.“ 5 Na oboch nádvoriach Hospodinovho domu postavil oltáre pre celý nebeský zástup. 6 V údolí Ben-Hinnóm dal synov previesť cez oheň, vykonával veštby, čary a zaklínania, priviedol vyvolávačov duchov a vykladačov. Hospodinovi robil všemožne naprotiveň, aby ho tak urážal. 7 Vytesanú sochu modly umiestnil v Božom dome, o ktorom povedal Boh Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: „V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si zvolil spomedzi všetkých izraelských kmeňov, si navždy uložím svoje meno. 8 Nedopustím, aby sa niekedy pohla noha Izraela z pôdy, ktorú som dal vašim otcom za predpokladu, že budú dbať na všetko, čo som im prostredníctvom Mojžiša prikázal, teda na celý zákon, na ustanovenia a právne predpisy.“ 9 Menašše zviedol Júdu i obyvateľov Jeruzalema na to, aby páchali väčšie zlo než národy, ktoré Hospodin vyhubil pred Izraelitmi. 10 Hospodin sa prihováral Menaššemu a jeho ľudu, ale tí si to nevšímali. 11 Preto na nich Hospodin priviedol veliteľov vojska asýrskeho kráľa. Tí Menaššeho dolapili, zachytili hákmi, sputnali okovami a odvliekli do Babylonu. 12 Vo svojej tiesni sa doprosoval priazne Hospodina, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Bohom svojich otcov. 13 Keď sa k nemu modlil, Hospodin sa dal uprosiť, vypočul jeho úpenlivé volanie a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Tak spoznal Menašše, že iba Hospodin je pravý Boh. 14 Neskôr vybudoval vonkajšie hradby Dávidovho mesta, západne od Gichónu, v údolí smerom k Rybnej bráne i vôkol Ófelu, a vystaval ich do výšky. Vo všetkých opevnených mestách v Judsku umiestnil veliteľov vojska. 15 Z Hospodinovho domu odstránil cudzie božstvá, sochu a všetky oltáre, ktoré predtým vybudoval na návrší Hospodinovho domu i v Jeruzaleme. Všetko vyhádzal von z mesta. 16 Znovu zriadil Hospodinov oltár a obetoval na ňom obety spoločenstva a ďakovné obety. Vyzval Júdu, aby slúžil Hospodinovi, Bohu Izraela. 17 Ľud však i ďalej obetoval na výšinách, i keď Hospodinovi, svojmu Bohu. 18 Ostatné Menaššeho príbehy, jeho modlitba k Bohu, slová vidcov, ktorí sa k nemu prihovárali v mene Hospodina, Boha Izraela, sú zapísané v Príbehoch izraelských kráľov. 19 O jeho modlitbe a odpovedi na ňu, o všetkých jeho hriechoch, o nevere, o miestach, kde zriadil výšiny a zaviedol ašery i sochy, prv než sa pokoril, sa píše v Dejinách Chozaja. 20 Keď sa Menašše uložil k svojim predkom, pochovali ho v jeho hrobe. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amón.

Amón

21 Amón mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a dva roky vládol v Jeruzaleme.
22 Robil Hospodinovi naprotiveň, podobne ako jeho otec Menašše. Amón obetoval všetkým tesaným modlám, ktoré zhotovil jeho otec Menašše, a slúžil im. 23 Nepokoril sa pred Hospodinom ako jeho otec Menašše, čím Amón zväčšil svoju vinu. 24 Jeho služobníci sa proti nemu vzbúrili a zavraždili ho v jeho paláci. 25 Pospolitý ľud však pobil všetkých účastníkov vzbury proti kráľovi Amónovi a po ňom ustanovil za kráľa jeho syna Joziáša.