Predchádzajúca kapitola

26. kapitola

Uzzija

1 Všetok ľud Judska vzal Uzziju, ktorý mal šestnásť rokov, a dosadil ho za kráľa po jeho otcovi Amacjovi. 2 On vybudoval Elót a pripojil ho k Judsku potom, keď sa kráľ Amacja uložil k svojim predkom. 3 Uzzija sa stal ako šestnásťročný kráľom a päťdesiatdva rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Jeruzalemčanka, sa volala Jecholja. 4 Robil to, čo Hospodin uznáva za správne, celkom tak, ako robil jeho otec Amacja. 5 Za čias Zecharju, ktorý rozumel Božím videniam, hľadal Boha. Kým hľadal Hospodina, doprial mu Boh úspech. 6 Pustil sa do boja proti Filištíncom, zbúral hradby Gatu, Jabne, Ašdódu a vybudoval mestá v oblasti Ašdódu a medzi Filištíncami. 7 Boh mu pomáhal proti Filištíncom, proti Arabom, ktorí bývali v Gúr-Baale a proti Meuncom. 8 Ammónčania odvádzali Uzzijovi poplatok a povesť o ňom prenikla až po oblasť Egypta, lebo sa stal mimoriadne mocným. 9 Uzzija budoval veže v Jeruzaleme: Na Nárožnej bráne, na Údolnej bráne i na rohu a spevnil ich. 10 Vybudoval i veže na púšti a vyhĺbil i veľa cisterien, pretože mal na Nížine a na Rovine veľa stád, oráčov i vinárov v horských oblastiach a v sadoch, pretože mal rád pôdu. 11 Uzzija mal i vojsko vycvičené na boj, pripravené vyraziť v útvaroch podľa počtu, ako ho zaznačil pisár Jeíel a úradník Maaseja pod dohľadom Chananju, ktorý patril ku kráľovským hodnostárom. 12 Celkový počet rodinných predákov bol dvetisícšesťsto udatných hrdinov. 13 Ich veleniu podliehalo vojsko v sile tristosedemtisícpäťsto bojovníkov, ktorí údernou mocou mali pomáhať kráľovi proti nepriateľom. 14 Celé to vojsko Uzzija vyzbrojil štítmi, kopijami, prilbami, brnením, lukmi a kamením do prakov. 15 V Jeruzaleme zhotovil dômyselne zostavené stroje, ktoré mali na vežiach a cimburí slúžiť na vrhanie šípov a veľkých kameňov. Povesť o ňom sa rozšírila ďaleko, lebo sa mu dostalo predivnej pomoci, takže sa stal mocným. 16 No keď sa stal mocným, natoľko spyšnel, že ho to zahubilo. Spreneveril sa Hospodinovi, svojmu Bohu tým, že vstúpil do jeho chrámu, aby na kadidlovom oltári pálil kadidlo. 17 Azarja a s ním osemdesiat Hospodinových kňazov, udatných mužov, vošlo za ním. 18 Vzopreli sa kráľovi Uzzijovi a upozornili ho: „Uzzija, páliť kadidlo Hospodinovi neprichodí tebe, ale na to vysväteným kňazom Áronovcom. Opusti svätyňu, lebo si sa spreneveril, a neposlúži ti to na slávu u Hospodina, Boha.“ 19 Uzzija držal kadidelnicu na pálenie kadidla a nazlostil sa. Keď sa na kňazov rozhneval, objavilo sa mu na čele malomocenstvo za prítomnosti kňazov v Hospodinovom dome pri kadidlovom oltári. 20 Keď sa k nemu hlavný kňaz Azarja a ostatní kňazi obrátili, zistili mu na čele malomocenstvo. Ihneď ho odtiaľ vykázali, ba i sám sa ponáhľal vyjsť, lebo ho ranil Hospodin. 21 Kráľ Uzzija ostal malomocný až do smrti. Ako malomocný býval v osobitnom dome. Bol totiž vylúčený z Hospodinovho domu. Jeho syn Jotám dozeral na kráľovský palác a spravoval ľud krajiny. 22 Ostatné Uzzijove príbehy, staršie i novšie, opísal Amócov syn, prorok Izaiáš. 23 Keď sa Uzzija uložil k svojim predkom, pochovali ho k nim na poli pri kráľovských hroboch, lebo sa hovorilo, že bol malomocný. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jotám.