Predchádzajúca kapitola

25. kapitola

1 V deviatom roku jeho vlády, v desiatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca pritiahol babylonský kráľ Nebukadnesar s celým svojím vojskom k Jeruzalemu. Utáboril sa pri ňom a vybudoval vôkol neho val. 2 Mesto zostalo v stave obliehania až do jedenásteho roku vlády kráľa Cidkiju. 3 Deviateho dňa štvrtého mesiaca, keď sa v meste natoľko rozmohol hlad, že prostý ľud nemal čo jesť, 4 došlo k prelomeniu mestských hradieb. Všetci vojaci ušli v noci bránou medzi zdvojenými hradbami popri kráľovskej záhrade, kým Chaldejci zvierali dookola mesto. Utekali smerom k Arabe. 5 Chaldejské vojsko sa rútilo za kráľom a dostihlo ho na jerišských stepiach. Celé jeho vojsko ho opustilo. 6 Kráľa zajali, odvliekli k babylonskému kráľovi do Ribly a vyriekli nad ním rozsudok. 7 Cidkijových synov pred jeho očami postínali, Cidkiju dal oslepiť, sputnať okovami a odvliecť do Babylonu.

Pád Jeruzalema

8 V siedmom dni piateho mesiaca a devätnásteho roku vlády kráľa Nebukadnesara prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nebuzaradan, služobník babylonského kráľa.
9 Vypálil Hospodinov dom, kráľovský palác a všetky jeruzalemské domy, vypálil každú významnejšiu budovu. 10 Všetko chaldejské vojsko podliehajúce veliteľovi telesnej stráže strhlo obvodové hradby Jeruzalema. 11 Veliteľ telesnej stráže Nebuzaradan odvliekol do vyhnanstva zvyšok ľudu, čo zostal v meste, zbehov, čo prebehli k babylonskému kráľovi a zvyšok z toho davu. 12 Časť nemajetnej vrstvy v krajine ponechal veliteľ telesnej stráže za vinohradníkov a roľníkov. 13 Bronzové stĺpy pred Hospodinovým domom, vozíky a bronzové more pri Hospodinovom dome Chaldejci roztĺkli a bronz odniesli do Babylonu. 14 Pobrali i hrnce, lopaty, nože, panvice a všetko bohoslužobné náčinie z bronzu. 15 Veliteľ telesnej stráže pobral i kadidelnice a kropeničky, ktoré boli z čistého zlata alebo striebra. 16 Bronzu zo všetkých týchto predmetov, to jest z dvoch stĺpov, jedného mora a z vozíkov, ktoré zhotovil Šalamún pre Hospodinov dom, bolo množstvo, ktoré sa nedalo odvážiť. 17 Jeden stĺp bol vysoký osemnásť lakťov a hlavica na ňom bola bronzová. Hlavica bola tri lakte vysoká. Po jej obvode bolo mriežkovanie a granátové jablká. Všetko to bolo z bronzu. Taký istý bol aj druhý stĺp s mriežkovaním. 18 Veliteľ telesnej stráže zajal i hlavného kňaza Seraju, druhého kňaza Cefanju a troch strážcov prahu. 19 Z mesta vzal jedného dvorana, ktorý bol vojenským veliteľom, päť mužov, ktorí mali blízky vzťah ku kráľovi a nachádzali sa v meste, ďalej vojvodcovho pisára, ktorý prostým ľudom doplňoval stav vojska a šesťdesiat obyčajných mužov, ktorí boli v meste. 20 Veliteľ telesnej stráže Nebuzaradan ich vzal a priviedol k babylonskému kráľovi do Ribly. 21 Tam v Rible, v chamátskom kraji, ich dal babylonský kráľ popraviť. Tak sa Júda dostal do zajatia, preč zo svojej vlasti.

Gedalja správcom Judska

22 Babylonský kráľ Nebukadnesar ustanovil za správcu nad pozostalým ľudom, ktorý ponechal v Judsku, Gedalju, syna Achikáma, syna Šafána.
23 Keď sa všetci velitelia vojska i s mužstvom dozvedeli, že ho babylonský kráľ ustanovil za správcu, prišli za ním do Micpy. Boli to: Netanjov syn Jišmael, Karéachov syn Jochanán, Seraja, syn netofského Tanchumeta, Jaazanja, syn Maacháťana, spolu so svojím mužstvom. 24 Gedalja ich aj ich mužstvo prísažne uisťoval: „Nebojte sa chaldejskej poroby. Zostaňte v krajine, slúžte babylonskému kráľovi a budete sa mať dobre!“ 25 V siedmom mesiaci prišiel Jišmael, syn Netanju, vnuk Elišamu, z kráľovského rodu, i s desiatimi mužmi a zabil Gedalju, Júdovcov i Chaldejcov, ktorí boli s ním v Micpe. 26 Nato sa pobral všetok ľud, nízko či vyššie postavený, i velitelia vojsk a odišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejcov.

Jojachín omilostený

27 V tridsiatom siedmom roku zajatia judského kráľa Jojachína, v dvanástom mesiaci, v dvadsiatom siedmom dni toho istého mesiaca, udelil babylonský kráľ Evíl-Merodach v roku svojho nastúpenia na trón milosť judskému kráľovi Jojachínovi a prepustil ho z väzenia.
28 Správal sa k nemu priateľsky a dal mu vyššiu hodnosť, než mali králi, čo boli s ním v Babylone. 29 Smel si odložiť väzenské šaty a po celý život sa pravidelne stravoval u neho. 30 Po celý život sa mu dostávalo od kráľa stáleho zaopatrenia podľa každodennej potreby.