25. kapitola
1V deviatom roku jeho vlády, v desiatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca pritiahol babylonský kráľ Nebukadnesar s celým svojím vojskom k Jeruzalemu. Utáboril sa pri ňom a vybudoval vôkol neho val. 2Mesto zostalo v stave obliehania až do jedenásteho roku vlády kráľa Cidkiju. 3Deviateho dňa štvrtého mesiaca, keď sa v meste natoľko rozmohol hlad, že prostý ľud nemal čo jesť, 4došlo k prelomeniu mestských hradieb. Všetci vojaci ušli v noci bránou medzi zdvojenými hradbami popri kráľovskej záhrade, kým Chaldejci zvierali dookola mesto. Utekali smerom k Arabe. 5Chaldejské vojsko sa rútilo za kráľom a dostihlo ho na jerišských stepiach. Celé jeho vojsko ho opustilo. 6Kráľa zajali, odvliekli k babylonskému kráľovi do Ribly a vyriekli nad ním rozsudok. 7Cidkijových synov pred jeho očami postínali, Cidkiju dal oslepiť, sputnať okovami a odvliecť do Babylonu.Pád Jeruzalema
8V siedmom dni piateho mesiaca a devätnásteho roku vlády kráľa Nebukadnesara prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nebuzaradan, služobník babylonského kráľa. 9Vypálil Hospodinov dom, kráľovský palác a všetky jeruzalemské domy, vypálil každú významnejšiu budovu. 10Všetko chaldejské vojsko podliehajúce veliteľovi telesnej stráže strhlo obvodové hradby Jeruzalema. 11Veliteľ telesnej stráže Nebuzaradan odvliekol do vyhnanstva zvyšok ľudu, čo zostal v meste, zbehov, čo prebehli k babylonskému kráľovi a zvyšok z toho davu. 12Časť nemajetnej vrstvy v krajine ponechal veliteľ telesnej stráže za vinohradníkov a roľníkov.13Bronzové stĺpy pred Hospodinovým domom, vozíky a bronzové more pri Hospodinovom dome Chaldejci roztĺkli a bronz odniesli do Babylonu. 14Pobrali i hrnce, lopaty, nože, panvice a všetko bohoslužobné náčinie z bronzu. 15Veliteľ telesnej stráže pobral i kadidelnice a kropeničky, ktoré boli z čistého zlata alebo striebra. 16Bronzu zo všetkých týchto predmetov, to jest z dvoch stĺpov, jedného mora a z vozíkov, ktoré zhotovil Šalamún pre Hospodinov dom, bolo množstvo, ktoré sa nedalo odvážiť. 17Jeden stĺp bol vysoký osemnásť lakťov a hlavica na ňom bola bronzová. Hlavica bola tri lakte vysoká. Po jej obvode bolo mriežkovanie a granátové jablká. Všetko to bolo z bronzu. Taký istý bol aj druhý stĺp s mriežkovaním. 18Veliteľ telesnej stráže zajal i hlavného kňaza Seraju, druhého kňaza Cefanju a troch strážcov prahu. 19Z mesta vzal jedného dvorana, ktorý bol vojenským veliteľom, päť mužov, ktorí mali blízky vzťah ku kráľovi a nachádzali sa v meste, ďalej vojvodcovho pisára, ktorý prostým ľudom doplňoval stav vojska a šesťdesiat obyčajných mužov, ktorí boli v meste. 20Veliteľ telesnej stráže Nebuzaradan ich vzal a priviedol k babylonskému kráľovi do Ribly. 21Tam v Rible, v chamátskom kraji, ich dal babylonský kráľ popraviť. Tak sa Júda dostal do zajatia, preč zo svojej vlasti.Gedalja správcom Judska
22Babylonský kráľ Nebukadnesar ustanovil za správcu nad pozostalým ľudom, ktorý ponechal v Judsku, Gedalju, syna Achikáma, syna Šafána. 23Keď sa všetci velitelia vojska i s mužstvom dozvedeli, že ho babylonský kráľ ustanovil za správcu, prišli za ním do Micpy. Boli to: Netanjov syn Jišmael, Karéachov syn Jochanán, Seraja, syn netofského Tanchumeta, Jaazanja, syn Maacháťana, spolu so svojím mužstvom. 24Gedalja ich aj ich mužstvo prísažne uisťoval: „Nebojte sa chaldejskej poroby. Zostaňte v krajine, slúžte babylonskému kráľovi a budete sa mať dobre!“25V siedmom mesiaci prišiel Jišmael, syn Netanju, vnuk Elišamu, z kráľovského rodu, i s desiatimi mužmi a zabil Gedalju, Júdovcov i Chaldejcov, ktorí boli s ním v Micpe. 26Nato sa pobral všetok ľud, nízko či vyššie postavený, i velitelia vojsk a odišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejcov.Jojachín omilostený
27V tridsiatom siedmom roku zajatia judského kráľa Jojachína, v dvanástom mesiaci, v dvadsiatom siedmom dni toho istého mesiaca, udelil babylonský kráľ Evíl-Merodach v roku svojho nastúpenia na trón milosť judskému kráľovi Jojachínovi a prepustil ho z väzenia. 28Správal sa k nemu priateľsky a dal mu vyššiu hodnosť, než mali králi, čo boli s ním v Babylone. 29Smel si odložiť väzenské šaty a po celý život sa pravidelne stravoval u neho. 30Po celý život sa mu dostávalo od kráľa stáleho zaopatrenia podľa každodennej potreby.