Predchádzajúca kapitola

22. kapitola

Judský kráľ Joziáš a objavenie knihy zákona

1 Joziáš mal osem rokov, keď sa stal kráľom a tridsaťjeden rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Adaju z Bockatu, sa volala Jedida.
2 Robil to, čo uznáva Hospodin za správne. Chodil po všetkých cestách svojho praotca Dávida a neodkláňal sa napravo ani naľavo. 3 V osemnástom roku vlády kráľa Joziáša poslal kráľ pisára Šafána, syna Acalju, syna Mešulláma, do Hospodinovho domu s poverením: 4 „Zájdi za veľkňazom Chilkijom, aby spočítal peniaze, čo boli prinesené do Hospodinovho domu, ktoré vybrali od ľudu strážcovia prahu. 5 Nech to odovzdajú staviteľom v Hospodinovom dome a tí zas nech vyplácajú robotníkov, čo pracujú na oprave poškodených častí Hospodinovho domu: 6 tesárov, stavbárov, murárov, nech sa zakúpi drevo a opracované kamene na opravu domu. 7 Z čiastky, vydanej im do rúk, netreba žiadať vyúčtovanie, lebo pracujú čestne.“ 8 Pritom veľkňaz Chilkija pisárovi Šafánovi podotkol: „V Hospodinovom dome som našiel knihu zákona.“ Chilkija podal tú knihu Šafánovi, ktorý ju prečítal. 9 Keď prišiel pisár Šafán ku kráľovi, podal mu hlásenie: „Tvoji služobníci zosypali peniaze nazbierané v chráme a odovzdali ich staviteľom v Hospodinovom dome.“ 10 Potom pisár Šafán oznámil kráľovi: „Kňaz Chilkija mi dal akúsi knihu.“ A čítal z nej pred kráľom. 11 Keď kráľ počul slová knihy zákona, roztrhol si šaty. 12 Nato prikázal Chilkijovi, Šafánovmu synovi Achikámovi, Michajovmu synovi Achbórovi, pisárovi Šafánovi a kráľovskému služobníkovi Asajovi: 13 „Choďte sa dopytovať Hospodina ohľadom mňa, ohľadom ľudu a celého Júdu na slová tejto objavenej knihy. Veď veľký je Hospodinov hnev, ktorý vzplanul proti nám preto, že naši predkovia neposlúchali slová tejto knihy a vôbec sa neriadili tým, čo je tam o nás napísané.“ 14 Kňaz Chilkija, Achikám, Achbór, Šafán a Asaja navštívili prorokyňu Chuldu, ženu Šallúma, syna Tikvu, syna Charchasa, šatniara. Bývala v druhej štvrti Jeruzalema. Zhovárali sa s ňou. 15 Povedala im: „Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: ‚Povedzte mužovi, ktorý vás ku mne poslal: 16 Takto vraví Hospodin: Privediem pohromu na toto miesto i na jeho obyvateľov i všetky hrozby tej knihy, ktorú čítal judský kráľ, 17 pretože ma opustili, pálili tymian iným bohom, aby ma každým svojím skutkom urážali. Môj hnev sa roznietil proti tomuto miestu a nezhasne.‘ 18 Judskému kráľovi, ktorý vás poslal vyžiadať si Hospodinov posudok, odkážte: ‚Takto vraví Hospodin, Boh Izraela, o slovách, ktoré si počul: 19 Vypočul som ťa, pretože sa ti obmäkčilo srdce a pokoril si sa pred Hospodinom, keď si počul, čo som hovoril proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, že totiž prepadnú hrôze a kliatbe, roztrhol si si šaty a nariekal si predo mnou. To je výrok Hospodina! 20 Preto ťa pripojím k tvojim predkom, budeš v pokoji uložený do svojho hrobu, takže tvoje oči neuvidia všetku tú pohromu, ktorú privodím na toto miesto.‘“ Poslovia s tým oboznámili kráľa.