2. kapitola
1 Tak som sa totiž sám v sebe rozhodol, že k vám neprídem znova so zármutkom.2,1 1Kor 4,21; 2Kor 12,21 2 Veď ak ja zarmútim vás, kto potom poteší mňa, ak nie ten, koho som zarmútil? 3 A toto som vám napísal, aby ma, keď prídem, nezarmútili tí, ktorí by ma mali potešiť. Spolieham sa na vás všetkých, že moja radosť bude radosťou vás všetkých.2,3 1Kor 5,9-12; 2Kor 13,10 4 Písal som vám totiž v hlbokom súžení a úzkosti srdca i s mnohými slzami nie preto, aby ste boli zarmútení, ale aby ste spoznali nesmiernu lásku, ktorú k vám prechovávam.2,4 Sk 20,31 Odpustenie previnilcovi
5 Ak teda niekto spôsobil zármutok, nezarmútil mňa, ale aspoň sčasti — nechcem zveličovať — zarmútil aj vás všetkých.2,5 1Kor 5,1 6 Takému stačí trest, ktorého sa mu dostalo od väčšiny. 7 Preto mu radšej odpustite a potešte ho, aby ho nezachvátil priveľký zármutok.2,7 Kol 3,13 8 A preto vás prosím, aby ste mu preukázali lásku. 9 Veď preto som to napísal, aby som poznal, ako sa osvedčíte a či ste vo všetkom poslušní.2,9 2Kor 7,15 10 Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Keď som ja niečo odpustil — ak som mal čo odpúšťať — robím to pred tvárou Krista pre vás,2,10 Mt 10,40 11 aby nás neoklamal satan, veď jeho zámery poznáme.2,11 Lk 22,31 Pavlova úzkosť a úľava
12 Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi v Pánovi otvárali dvere,2,12 Sk 14,27; 16,8; 1Kor 16,9; Kol 4,3; Zj 3,8 13 môj duch nemal pokoja, lebo som tam nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska.2,13 Sk 20,1; 2Kor 7,5-6.13; Ga 2,1-3 14 Ale vďaka Bohu, ktorý nám v Kristovi vždy dáva víťaziť a na každom mieste skrze nás zjavuje vôňu svojho poznania. 15 Lebo sme Kristovou vôňou, príjemnou Bohu uprostred tých, čo získavajú spásu aj medzi tými, čo hynú;2,15 1Kor 1,18 16 jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života na život. Ale kto je na to súci?2,16 Lk 2,34; 2Kor 3,5-6 17 Lebo my nie sme ako tí, čo kupčia s Božím slovom, ale hovoríme úprimne, ako z Boha pred Bohom v Kristovi.2,17 2Kor 11,13; 1Pt 4,11