2. kapitola
Pavlova činnosť v Tesalonike
1Veď sami viete, bratia, že náš príchod k vám nebol márny. 2Ale, ako viete, hoci sme predtým mnoho vytrpeli a boli pohanení vo Filipách, našli sme odvahu vo svojom Bohu ohlasovať vám uprostred mnohých zápasov Božie evanjelium. 3Lebo naše povzbudzovanie nepochádzalo z omylu ani z nečistých pohnútok, ani z podvodu, 4ale ako nás Boh uznal za hodných a zveril nám evanjelium, tak hovoríme, nie aby sme sa páčili ľuďom, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia. 5Lebo ako viete, nikdy sme nelichotili rečou, ani sme neboli ziskuchtiví — Boh je svedok. 6Nehľadali sme slávu ani u ľudí, ani u vás, ani u nikoho, 7hoci ako Kristovi apoštoli sme mohli dať najavo svoju dôležitosť, ale boli sme medzi vami vľúdni, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti. 8Tak sme k vám boli žičliví, že by sme vám najradšej boli dali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastné duše. Takými drahými ste sa nám stali. 9Iste sa, bratia, pamätáte na našu námahu a našu lopotu. Vo dne v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám hlásali Božie evanjelium. 10Vy i Boh ste svedkami, ako zbožne, spravodlivo a bezúhonne sme sa správali k vám veriacim. 11Viete dobre, že sme každého z vás ako otec svoje deti 12napomínali, povzbudzovali a naliehali, aby ste viedli život dôstojný Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a slávy.13A preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že keď ste prijali Božie slovo, ktoré ste počuli od nás, nie ako ľudské slovo, ale ako Božie slovo — akým naozaj je. Ono pôsobí vo vás veriacich. 14Veď vy, bratia, napodobňujete Božie cirkvi, ktoré sú v Kristovi Ježišovi v Judsku. Veď aj vy ste vytrpeli od svojich krajanov to isté, čo oni od Židov, 15ktorí zabili aj Pána Ježiša i prorokov a aj nás prenasledovali. Bohu sa nepáčia a sú nepriateľskí voči všetkým ľuďom. 16Nám bránia kázať pohanom, aby boli spasení. Tak iba neustále napĺňajú mieru svojich hriechov. Konečne však už na nich prišiel hnev.Pavlova túžba navštíviť cirkev
17Bez vás, bratia, sme načas osireli, aj keď to bolo nakrátko a iba tvárou, no nie srdcom, tým viac sme sa s veľkou túžbou usilovali vidieť vašu tvár. 18Chceli sme totiž prísť k vám, ja, Pavol, raz i druhý raz, ale satan nám to prekazil. 19Veď kto je naša nádej alebo radosť, alebo veniec chvály pred naším Pánom Ježišom pri jeho príchode, nie práve vy? 20Áno, vy ste naša sláva i radosť.