Predchádzajúca kapitola

21. kapitola

Dávid v Nóbe

1 Nato sa Dávid pobral preč a Jonatán sa vrátil do mesta.
2 Dávid prišiel do Nóbu ku kňazovi Achimelechovi. Achimelech vyšiel ustráchaný v ústrety Dávidovi a spýtal sa ho: „Prečo si sám a nikto nie je s tebou?“ 3 Dávid odvetil kňazovi Achimelechovi: „Kráľ ma niečím poveril. Povedal mi: ‚Nikto sa nesmie dozvedieť o tvojom poslaní, ktorým som ťa poveril.‘ Mládencov som oboznámil s miestom, kde sa so mnou stretnú. 4 Máš teda dačo poruke? Daj mi päť chlebov alebo čo nájdeš.“ 5 Kňaz odvetil Dávidovi: „Obyčajný chlieb nemám poruke, mám iba posvätný chlieb. Vyvarovali sa však mládenci aspoň styku so ženou?“ 6 Dávid odpovedal kňazovi: „Už dávnejšie nemáme možnosť stýkať sa so ženou. Keď sme odchádzali na výpravu, telá mládencov boli sväté. Toto je síce iba bežná výprava, ale v tomto ohľade sú i dnes čistí.“ 7 Nato mu kňaz dal predkladaný chlieb. Iného chleba tam totiž nebolo, okrem chlebov predkladaných pred Hospodina, ktoré sa v deň výmeny nahrádzali čerstvými. 8 V ten deň tam bol v istej veci pred Hospodinom jeden zo Šaulových služobníkov, Edómčan Doég, vedúci spomedzi Šaulových pastierov. 9 Dávid sa ešte spýtal Achimelecha: „Nemáš poruke nejakú kopiju alebo meč? Nevzal som si ani meč, ani nijakú zbraň, lebo kráľova záležitosť bola súrna.“ 10 Kňaz povedal: „Je tu meč Filištínca Goliáša, ktorého si zabil v údolí Ela. Je zavinutý do plášťa za efódom. Ak chceš, vezmi si ho, lebo iného okrem neho tu niet.“ Dávid povedal: „Tomu sa nič nevyrovná. Daj mi ho!“

Dávid u kráľa Achíša

11 Dávid sa v ten deň dal pred Šaulom na útek a prišiel ku gatskému kráľovi Achíšovi.
12 Achíšovi služobníci však povedali: „Je to predsa Dávid, kráľ krajiny. To jemu spievali pri tanci: ‚Šaul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce.‘“ 13 Dávid si vzal tie slová k srdcu a dostal strach z gatského kráľa Achíša. 14 Zmenil pred nimi svoje správanie, a keď ho chceli chytiť, v ich rukách predstieral pomätenosť, čmáral na krídla brány a púšťal po brade sliny. 15 Achíš povedal svojim služobníkom: „Vidíte predsa, že je pomätený. Prečo ste mi ho priviedli? 16 Nemám azda dosť pomätencov, že mi privádzate tohto, aby tu vystrájal? Ten má vojsť do môjho domu?“