Predchádzajúca kapitola

2. kapitola

Chválospev Anny

1 Anna sa takto modlila: „Srdce mi plesá v Hospodinovi, v Hospodinovi sa zdvihol môj roh. Roztvorili sa mi ústa proti mojim nepriateľom, radujem sa z tvojej pomoci. 2 Nikto nie je taký svätý ako Hospodin, niet nikoho okrem teba, nikto nie je skalou ako náš Boh. 3 Nevystatujte sa toľko rečami, nech vám drzé slovo nevychádza z úst. Hospodin je Boh, ktorý vie všetko, jeho skutky sú nevyspytateľné: 4 luk hrdinov sa láme, zamdlení sa opasujú silou, 5 sýti si musia zarábať na chlieb, lační už nehladujú, neplodná rodí siedmy raz a mnohodetná vädne. 6 Hospodin usmrcuje i oživuje, vrhá do podsvetia i vyvádza odtiaľ. 7 Hospodin ochudobňuje i obohacuje, ponižuje i povyšuje, 8 bedára dvíha z prachu, chudobného vyťahuje zo smetiska, aby ich posadil s kniežatami a dedične im udelil čestné miesto. Hospodinove sú totiž základy zeme, na ne položil svet. 9 On chráni nohy svojich zbožných, no bezbožníci zahynú v tme, lebo nikto nezvíťazí vlastnou silou. 10 Protivníci Hospodina sa dolámu, zahrmí na nich z neba. Hospodin bude súdiť končiny zeme. Svojho kráľa obdarí silou, vyvýši roh svojho pomazaného.“

Eliho synovia

11 Elkana odišiel domov do Rámy, chlapec však posluhoval Hospodinovi pod dozorom kňaza Eliho. 12 Eliho synovia boli ničomníci. Nedbali na Hospodina 13 a k ľudu sa nesprávali podľa kňazského poriadku. Keď niekto prinášal obetu, prišiel kňazov pomocník s trojzubou vidlicou práve vtedy, keď sa varilo mäso. 14 Strčil ju do kotla alebo hrnca, do panvice alebo misy a vzal si všetko, čo sa na vidlicu napichlo. Takto robievali všetkým Izraelitom, ktorí prichádzali do Šila. 15 Ba ešte pred spaľovaním tuku prichádzal kňazov pomocník a povedal obetujúcemu: „Daj kňazovi mäso na pečenie. Neprijme od teba mäso varené, ale len surové.“ 16 Ak niekto namietal: „Najprv treba spáliť tuk, potom si vezmi, čo len chceš,“ dostal odpoveď: „To nie! Daj hneď, inak si vezmem nasilu.“ 17 Hriech tých mládencov bol veľmi veľký pred Hospodinom, lebo tí muži znevažovali Hospodinove obetné dary. 18 Samuel konal službu pred Hospodinom. Chlapec bol opásaný ľanovým efódom. 19 Jeho matka mu každoročne ušila krátky plášť a nosila mu ho, keď so svojím mužom prinášala výročnú obetu. 20 Eli požehnal Elkanu i jeho ženu. Povedal: „Nech ti dá Hospodin s touto ženou ďalšie potomstvo namiesto toho, ktorý bol vyprosený pre Hospodina.“ Potom odišli domov. 21 Hospodin milostivo navštevoval Annu; počala a porodila ešte troch synov a dve dcéry. Mladý Samuel však vyrastal pri Hospodinovi. 22 Hoci bol Eli už veľmi starý, musel počúvať o všetkom, čo robili jeho synovia celému Izraelu, i o tom, ako spávali so ženami, ktoré slúžili pri vchode do stanu stretávania. 23 Dohováral im: „Čo to vyčíňate? Od všetkého ľudu počúvam o vás samé zlé veci. 24 Prestaňte s tým, synovia moji! Nie je to dobrá správa, čo sa, ako počúvam, šíri o vás medzi Hospodinovým ľudom. 25 Keď sa niekto prehreší proti človeku, súdiť ho bude Boh, ale ak niekto zhreší proti Hospodinovi, kto sa ho zastane?“ Oni však neposlúchali svojho otca, preto sa Hospodin rozhodol, že ich usmrtí. 26 Mladý Samuel však rástol a bol obľúbený u Hospodina aj u ľudí. 27 Raz prišiel k Elimu Boží muž a povedal mu: „Takto vraví Hospodin: ‚Domu tvojho otca som sa zjavil, keď bol ešte v Egypte poddaným v dome faraóna. 28 Vyvolil som si ho za kňaza spomedzi všetkých kmeňov Izraela, aby na mojom oltári prinášal spaľované obety, pálil kadidlo a nosil predo mnou efód. Tvojej rodine som prenechal všetky ohňové obety Izraelitov. 29 Prečo znevažujete moje obety s hostinou a pokrmové obety, ktoré som prikázal pre tento príbytok? Prečo si svojich synov vážiš viac než mňa a kŕmiš ich tým najlepším z každej obety môjho izraelského ľudu?‘ 30 Preto takto znie výrok Hospodina, Boha Izraela: ‚Povedal som síce, že tvoj dom a dom tvojho otca budú trvalo predo mnou konať službu, no teraz znie výrok Hospodina: Uctím si len tých, čo si uctia mňa. Tých, čo si nevážia mňa, nebudem si vážiť ani ja. 31 Blíži sa čas, keď odseknem rameno tebe i tvojmu rodu, takže v tvojom rode nebude starca. 32 Uvidíš trápenie, ktoré postihne príbytok pri všetkom dobrom, čo Boh urobí Izraelu. No v tvojom dome už starca nebude. 33 Jedného ti však nevyhubím spred svojho oltára. Pripravím ťa o zrak a utrápim ti dušu. Všetci potomkovia tvojho rodu však zomrú v mužnom veku. 34 Znamením ti bude to, čo postihne oboch tvojich synov, Chofniho a Pinchása: obaja zomrú v jeden deň. 35 Ustanovím si verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a zmýšľania. Dám mu trvalý dom; ustavične bude konať službu pred mojím pomazaným kráľom. 36 Kto zostane z tvojho domu, príde sa mu pokloniť, aby dostal strieborniak alebo peceň chleba. Ponúkne sa: Zaraď ma, prosím, do niektorej kňazskej triedy, aby som mal čo dať do úst.‘“