Predchádzajúca kapitola

17. kapitola

Dávid a Goliáš

1 Filištínci si zhromaždili vojská do boja a sústredili ich v judskom Sochu. Utáborili sa v Efes-Dammíme, medzi Sochom a Azekou.
2 Šaul a izraelskí muži sa zhromaždili, utáborili sa v údolí Ela a zoradili sa do boja proti Filištíncom. 3 Filištínci zaujali postavenie na svahu jedného vrchu, Izraeliti na protiľahlom svahu druhého vrchu; medzi nimi bolo údolie. 4 Z filištínskych radov vystupoval popredný bojovník z Gatu menom Goliáš, vysoký šesť lakťov a jednu piaď. 5 Na hlave mal bronzovú prilbu a oblečený bol do šupinatého panciera z bronzu, ktorý vážil päťtisíc šeklov. 6 Na nohách mal bronzové holene a na pleciach bronzový oštep. 7 Násada jeho kopije bola hrubá ako tkáčsky návoj a čepeľ jeho železnej kopije vážil šesťsto šeklov. Pred ním kráčal nosič jeho štítu. 8 Goliáš vystúpil a pokrikoval na izraelské bojové útvary: „Načo ste vyšli a zoradili sa do boja? Som predsa Filištínec a vy len Šaulovi sluhovia. Vyberte si niekoho, čo by zišiel ku mne. 9 Ak v boji zvíťazí a zabije ma, budeme vašimi sluhami. No ak zvíťazím ja a zabijem ho, vy sa stanete našimi poddanými a budete nám slúžiť.“ 10 Filištínec pokračoval: „Dnes som potupil bojové rady Izraela. Pošlite mi niekoho na súboj.“ 11 Keď Šaul a celý Izrael tieto slová Filištínca počúvali, zdesili sa a veľmi sa báli. 12 Dávid bol synom toho Efraťana z judského Betlehema, ktorý sa volal Izaj a mal osem synov. Za čias Šaula bol už starý na to, aby šiel s mužmi do boja. 13 Traja najstarší Izajovi synovia odišli so Šaulom do vojny. Prvorodený sa volal Eliáb, druhý Abinadáb a tretí Šamma. 14 Dávid bol najmladší. Traja najstarší odišli teda so Šaulom. 15 Dávid chodil k Šaulovi a zase sa vracal pásť otcovo stádo v Betleheme. 16 Štyridsať dní včasráno i večer predstupoval ten Filištínec a vystatoval sa. 17 Raz povedal Izaj svojmu synovi Dávidovi: „Vezmi svojim bratom efu praženého zrna a týchto desať chlebov a bež s tým k bratom do tábora. 18 Týchto desať hrudiek syra zanes veliteľovi tisíciny. Navštív svojich bratov a vyrovnaj ich záloh. 19 Šli so Šaulom a všetkými izraelskými mužmi bojovať v údolí Ela proti Filištíncom.“ 20 Dávid včasráno vstal, ovce zveril strážcovi, prichystal sa a odišiel, ako mu prikázal Izaj. Do táboriska prišiel práve vtedy, keď sa vojsko zoraďovalo do boja a vydávalo vojnový pokrik. 21 Izrael i Filištínci sa rozostavili do boja proti sebe. 22 Dávid dal svoj výstroj do opatery strážcovi a rýchlo sa zaradil. Keď ta prišiel, pýtal sa bratov, ako sa majú. 23 Kým sa s nimi zhováral, predstúpil z radu Filištíncov ich popredný bojovník Goliáš z Gatu a opakoval tie isté slová. Dávid to počul. 24 Keď všetci izraelskí muži uvideli toho muža, dali sa pred ním na útek a veľmi sa báli. 25 Nejaký Izraelita povedal: „Videli ste toho muža, čo vystupuje hore? Robí to preto, aby hanobil Izrael. Kráľ bohato odmení toho, kto ho zabije, dá mu svoju dcéru a jeho rodinu v Izraeli oslobodí od daní.“ 26 Dávid sa spýtal mužov, ktorí pri ňom stáli: „Čo dostane ten, čo zabije toho Filištínca a sníme potupu z Izraela? Veď kto je tento filištínsky neobrezanec, aby hanobil bojové šíky živého Boha?“ 27 Ľud mu podobne odpovedal: „To a to dostane muž, ktorý ho zabije.“ 28 Keď jeho najstarší brat Eliáb počul, ako sa zhovára s tými mužmi, rozhneval sa na Dávida a povedal: „Načo si sem prišiel? Komu si zveril tých zopár oviec na púšti? Poznám tvoju namyslenosť a zlobu srdca. Prišiel si, aby si mohol sledovať boj.“ 29 Dávid odvetil: „Čo som vlastne urobil? Veď som sa len pýtal.“ 30 Nato sa od neho odvrátil a rovnako sa spýtal iného. Ľud mu odpovedal takisto ako prvý raz. 31 Dávidove slová vzbudili pozornosť; zopakovali ich pred Šaulom a ten si ho dal predviesť. 32 Dávid povedal Šaulovi: „Pre neho nech nikto nestráca odvahu. Tvoj služobník pôjde bojovať proti tomu Filištíncovi.“ 33 Šaul odrádzal Dávida: „Nemôžeš ísť k tomu Filištíncovi a bojovať proti nemu. Si ešte len chlapec a on vojenčí od mladi.“ 34 Dávid povedal Šaulovi: „Tvoj služobník pásaval otcovi stádo. Niekedy prišiel lev či medveď a odvliekol zo stáda ovcu; 35 prenasledoval som ho, bil som ho a vytrhol som mu ju z tlamy. Keď sa mi postavil na odpor, chopil som ho za čeľusť a bil som ho, kým som ho nezabil. 36 Tvoj služobník zabil už leva i medveďa. Tento filištínsky neobrezanec dopadne podobne, lebo hanobil bojové šíky živého Boha.“ 37 Dávid pokračoval: „Hospodin, ktorý ma vytrhol z pazúrov leva a medveďa, vytrhne ma aj z ruky tohto Filištínca.“ Nato Šaul povedal Dávidovi: „Choď a Hospodin nech je s tebou!“ 38 Šaul obliekol Dávida do svojho bojového odevu. Na hlavu mu nasadil bronzovú prilbu a navliekol mu pancier. 39 Dávid si prepásal odev jeho mečom a skúšal v tom chodiť, no nešlo mu to. Preto povedal Šaulovi: „Neviem sa v tom pohybovať, nie som na to zvyknutý;“ a zložil to zo seba. 40 Vzal si palicu, vybral si päť hladkých kamienkov z potoka a vložil ich do svojej pastierskej torby, ktorá mu slúžila na úschovu praku. S prakom v ruke postupoval k Filištíncovi. 41 Filištínec sa pomaly približoval k Dávidovi a pred ním šiel nosič jeho štítu. 42 Keď sa Filištínec lepšie pozrel a uvidel Dávida, pohrdol ním, lebo bol ešte mladý, ryšavý a pekného vzhľadu. 43 Filištínec povedal Dávidovi: „Vari som pes, že ideš proti mne s palicami?“ Nato preklínal Dávida v mene svojich bohov. 44 Filištínec sa Dávidovi vyhrážal: „Poď ku mne, nech tvojím telom nakŕmim nebeské vtáctvo a poľnú zver.“ 45 Dávid odvetil Filištíncovi: „Ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Hospodina zástupov, Boha bojových šíkov Izraela, ktorého si hanobil. 46 Dnes ťa vydá Hospodin do mojej moci, zabijem ťa a zotnem ti hlavu. Dnes nakŕmim mŕtvolami filištínskeho vojska nebeské vtáctvo a divú zver. Tak celá zem spozná, že Izrael má Boha. 47 Celé toto zhromaždenie spozná, že Hospodin nepotrebuje k víťazstvu meč ani kopiju, lebo toto je boj Hospodina, ktorý vás vydá nám do rúk.“ 48 Len čo sa Filištínec dostal celkom blízko Dávida, ten nemeškal, ale vybehol z bojového radu proti Filištíncovi. 49 Dávid siahol do torby, vyňal z nej jeden kameň a prakom zasiahol Filištínca do čela. Kameň mu prerazil čelo a on padol tvárou na zem. 50 Tak Dávid pomocou praku a kameňa, bez použitia meča porazil a zabil toho Filištínca. 51 Potom Dávid pribehol, postavil sa nad Filištínca, chytil jeho meč, vytiahol mu ho z pošvy, zabil ho a odťal mu hlavu. Keď Filištínci videli, že ich hrdina padol, zutekali. 52 Muži Izraela a Júdu sa vzchopili a s bojovým krikom prenasledovali Filištíncov až po Gat a po brány Ekrónu. Pobití Filištínci ležali na ceste do Šaarajimu až po Gat a až po Ekrón. 53 Keď Izraeliti prestali prenasledovať Filištíncov, vyplienili im tábor. 54 Dávid vzal hlavu Filištínca, doniesol ju do Jeruzalema a jeho výzbroj si uložil do stanu. 55 Keď Šaul videl Dávida vychádzať proti tomu Filištíncovi, spýtal sa veliteľa vojska Abnéra: „Abnér, kto je otcom tohto mládenca?“ Abnér odpovedal: „Kráľ môj, naozaj neviem.“ 56 Kráľ povedal: „Zisti, kto je jeho otec.“ 57 Keď sa Dávid vracal po víťazstve nad Filištíncom, Abnér sa ho ujal a priviedol pred Šaula. Hlavu Filištínca mal v ruke. 58 Šaul sa ho spýtal: „Mladý muž, kto je tvoj otec?“ Dávid odpovedal: „Som syn tvojho služobníka Izaja z Betlehema.“