Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

22. kapitola

Achábova výprava proti Rámot-Gileádu

1 Tri roky nebolo vojny medzi Sýriou a Izraelom.22,1-38 2Krn 18,1-34
2 V treťom roku odišiel judský kráľ Jošafát k izraelskému kráľovi.22,2 1Krľ 22,41 3 Izraelský kráľ povedal svojim služobníkom: „Iste viete, že Ramót-Gileád patrí nám. My však odkladáme jeho prevzatie z rúk sýrskeho kráľa.“22,3 Dt 4,41-43; Joz 21,38 4 Potom sa spýtal Jošafáta: „Pôjdeš so mnou do boja proti Ramót-Gileádu?“ Jošafát odpovedal izraelskému kráľovi: „Som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone.“22,4 2Krľ 3,7 5 Jošafát navrhol izraelskému kráľovi: „Pýtaj si najprv odpoveď v slove Hospodina.“22,5 Sdc 1,1n; Jer 21,2 6 Izraelský kráľ zhromaždil asi štyristo prorokov a spýtal sa ich: „Mám sa pustiť do boja proti Ramót-Gileádu alebo sa toho vzdať?“ Odpovedali: „Choď! Pán ho vydá do moci kráľa.“ 7 Jošafát však podotkol: „Nie je tu aj iný Hospodinov prorok, aby sme sa na neho obrátili?“22,7 2Krľ 3,11 8 Izraelský kráľ odvetil Jošafátovi: „Je tu ešte jeden, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli spýtať Hospodina. Ja ho však nenávidím, lebo mi neprorokuje nič dobré, ale iba zlé. Je to Micha, Jimlov syn.“ Jošafát však povedal: „Kráľ by sa nemal takto vyjadrovať.“22,8 2Krn 18,7-27 9 Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: „Ihneď priveď Michu, Jimlovho syna!“ 10 Izraelský kráľ a judský kráľ Jošafát sedeli každý na svojom tróne slávnostne odiati na priestranstve pri Samárijskej bráne a všetci proroci pred nimi prorokovali. 11 Kenaanov syn Cidkija si zhotovil železné rohy a volal: „Takto vraví Hospodin: ‚Nimi budeš vrážať do Sýrčanov, kým s nimi neskoncuješ.‘“ 12 Tak prorokovali všetci proroci: „Vyprav sa proti Ramót-Gileádu a budeš mať úspech. Hospodin ho vydá do kráľovej moci.“ 13 Posol, ktorý šiel po Michu, ho prehováral: „Pozri, predpovede prorokov sú jednoznačne priaznivé pre kráľa. Prispôsob si slová výroku niektorého z nich. Vyjadruj sa priaznivo.“ 14 Micha však odpovedal: „Akože žije Hospodin, hovoriť budem to, čo mi on povie.“22,14 Nm 22,18; Iz 30,10 15 Keď prišiel ku kráľovi, ten sa ho spýtal: „Micha, máme ísť do boja proti Ramót-Gileádu, alebo sa toho vzdať?“ Odpovedal mu: „Vyprav sa a zvíťazíš. Hospodin ho vydá do moci kráľovej.“ 16 Kráľ ho však zahriakol: „Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v Hospodinovom mene hovoril iba pravdu?“ 17 Micha pokračoval: „Videl som celý Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce bez pastiera. Hospodin povedal: ‚Zostali bez pánov. Každý sa môže pokojne vrátiť domov.‘“22,17 Nm 27,17; Mt 9,36 18 Izraelský kráľ povedal Jošafátovi: „Nevravel som ti, že mi nebude prorokovať nič dobrého, ale iba zlé?“ 19 Micha však povedal: „Počuj teda slovo Hospodina: Videl som Hospodina sedieť na tróne a celý nebeský zástup stáť mu po pravici a ľavici.22,19 2Krn 18,8; Jób 1,6; Iz 6,1; Zj 4,2-4 20 Hospodin sa spýtal: ‚Kto navedie Achába, aby sa dal na výpravu a padol pri Ramót-Gileáde?‘ Odzneli rôzne návrhy. 21 Tu predstúpil akýsi duch, zastal pred Hospodinom a vyhlásil: ‚Ja ho navediem!‘ Hospodin sa ho spýtal: ‚Ako?‘22,21 Iz 19,14 22 Odpovedal: ‚Odídem a stanem sa lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘ Hospodin povedal: ‚Ty ho iste navedieš. Vyjdi a urob to!‘22,22-23 2Tes 2,11n; 1Jn 4,6 23 Hospodin teraz vložil zrejme lživého ducha do úst všetkých týchto prorokov, kým on sám ti ohlasuje pohromu.“ 24 Tu pristúpil Kenaanov syn Cidkija, udrel Michu po líci a spýtal sa ho: „Kam šiel duch Hospodina odo mňa, aby sa zhováral s tebou?“ 25 Micha odvetil: „To sám uvidíš v deň, keď sa pôjdeš skryť do odľahlého úkrytu.“ 26 Izraelský kráľ prikázal: „Vezmi Michu a odveď ho k veliteľovi mesta Amónovi a ku kráľovmu synovi Joášovi. 27 Zahlás: ‚Toto prikazuje kráľ: Strčte ho do žalára a chovajte ho najnutnejšou dávkou chleba a vody, kým sa šťastne nevrátim.‘“22,27 Jer 20,1n 28 Micha sa však ozval: „Ak sa šťastne vrátiš, Hospodin skrze mňa nehovoril.“ A dodal: „Čujte to, všetky národy!“22,28 Dt 18,22; Jer 28,9; Mich 1,2n

Achábova smrť

29 Izraelský kráľ a judský kráľ Jošafát sa vypravili proti Ramót-Gileádu.
30 Izraelský kráľ navrhol Jošafátovi: „Ja pôjdem do boja v prestrojení, ale ty si obleč svoje šaty.“ Izraelský kráľ sa prestrojil a tak šiel do boja. 31 Sýrsky kráľ však vydal tridsiatim dvom veliteľom bojových vozov príkaz: „Neútočte proti malému ani proti veľkému, ale jedine proti izraelskému kráľovi.“ 32 Keď velitelia bojových vozov zbadali Jošafáta, pokladali ho za izraelského kráľa a zaútočili naňho. Jošafát volal o pomoc. 33 Len čo zistili velitelia bojových vozov, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho. 34 Vtom ktosi len tak napol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi články brnenia. Ten prikázal svojmu pohoničovi: „Obráť sa a vyvez ma z bojiska, lebo som ranený.“ 35 Keďže sa v ten deň boj vystupňoval, kráľ musel zotrvať v bojovom voze proti Sýrčanom. Večer zomrel. Krv z rany stekala na dno voza. 36 Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: „Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny! 37 Kráľ zomrel!“ Potom odišli do Samárie a tam ho pochovali. 38 Keď pri samárijskom rybníku oplachovali voz, psy chlípali jeho krv a neviestky sa v nej umývali podľa Hospodinovho slova, ktoré vyriekol.22,38 1Krľ 21,19; 2Krľ 9,25n 39 Ostatné Achábove skutky, všetko čo vykonal, slonovinou ozdobený palác, ktorý postavil, všetky mestá, ktoré vybudoval, je zapísané v Kronike izraelských kráľov. 40 Keď sa Acháb uložil k svojim predkom, stal sa po ňom kráľom jeho syn Achazja.

Judský kráľ Jóšafat

41 Asov syn Jošafát sa stal kráľom nad Júdom vo štvrtom roku vlády izraelského kráľa Achába.22,41-45 2Krn 20,31–21,122,41 1Krľ 15,24
42 Jošafát mal tridsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Šilchiho dcéra, sa volala Azuba. 43 Chodil po všetkých cestách svojho otca Asu. Neodchýlil sa od nich, konal, čo Hospodin uznáva za správne. 44 Výšiny však nezanikli, ľud na nich ešte obetoval a pálil tymian.22,44 1Krľ 3,2n; 2Krľ 12,4 45 Jošafát nažíval s izraelským kráľom v pokoji.22,45 1Krľ 22,4; 2Krľ 3,7 46 Ostatné Jošafátove skutky, hrdinstvo, ktoré dokázal, jeho boje, sú zapísané v Kronike judských kráľov.22,46 2Krn 17–20 47 Zvyšok zasvätených smilníkov, čo ešte zostal z čias jeho otca Asu, vyhostil z krajiny.22,47 1Krľ 15,12 48 V Edóme vtedy nemali kráľa, ale len kráľovského miestodržiteľa. 49 Jošafát dal vybudovať zámorské loďstvo, ktoré sa malo plaviť do Ofíru po zlato. Lode však nevyplávali, lebo stroskotali v Ecjón-Geberi.22,49 1Krľ 9,28 50 Vtedy navrhol Achábov syn Achazja Jošafátovi: „Moji služobníci by sa mohli plaviť s tvojimi.“ Jošafát s tým však nesúhlasil. 51 Jošafát odišiel k svojim predkom a bol pochovaný pri nich v meste jeho otca Dávida. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jorám.22,51 2Krľ 8,16

Izraelský kráľ Achazja

52 Achábov syn Achazja sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku vlády judského kráľa Jošafáta. Nad Izraelom vládol dva roky.22,52 1Krľ 22,40
53 Robil to, čo je zlé pred Hospodinom. Chodil po ceste svojho otca, po ceste svojej matky a po ceste Nebátovho syna Jarobeáma, ktorý strhol Izrael na hriech.22,53 1Krľ 12,28-30 54 Slúžil Baalovi a uctieval ho, čím urážal Hospodina, Boha Izraela, presne podľa vzoru svojho otca.22,54 1Krľ 16,31-33