2. kapitola
Zvesť o ukrižovanom Kristovi
1Aj ja, bratia, keď som prišiel k vám, neprišiel som vám ohlasovať Božie tajomstvo so vznešenosťou slova alebo múdrosti. 2Rozhodol som sa totiž, že medzi vami nebudem poznať nič iné okrem Ježiša Krista, a to ukrižovaného. 3Aj ja som bol medzi vami slabý, preniknutý veľkým strachom a chvením; 4moje slovo a moje hlásanie nespočívalo v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, 5aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.Boží Duch a Božia múdrosť
6Múdrosť však hovoríme medzi dokonalými, no nie múdrosť tohto veku ani kniežat tohto veku, ktoré hynú, 7ale hovoríme v tajomstve skrytú Božiu múdrosť, ktorú Boh pred vekmi vopred určil nám na slávu. 8Nikto z kniežat tohto veku ju nepoznal; veď keby ju boli poznali, neboli by ukrižovali Pána slávy. 9Ale ako je napísané:Ani oko nevidelo, ani ucho nepočuloa čo ani do ľudského srdca nevstúpilo,to pripravil Boh tým, čo ho milujú.10Nám to však Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. 11Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani Božie veci nepozná nikto, len Boží Duch. 12My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme poznali, čo nám Boh daroval. 13O tom aj hovoríme, nie však naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale tými slovami, ktoré učí Duch; a tak duchovné veci vysvetľujeme duchovne. 14Telesný človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu totiž bláznovstvom a nemôže ich poznať, pretože sa posudzujú duchovne. 15Ale duchovný človek posudzuje všetko, jeho však neposudzuje nik.16Veď kto poznal Pánovu myseľ, aby ho poúčal? My však máme myseľ Kristovu!