104. kapitola
10Vypúšťaš pramene do potokov; pomedzi vrchy pretekajú. 11Napájajú všetku poľnú zver; divé osly hasia svoj smäd. 12Nad nimi býva vtáctvo nebeské, spomedzi vetiev vydáva hlas. 13Zavlažuješ vrchy zo svojich siení; zem nasýti sa ovocím Tvojich diel. 14Tráve dáš rásť pre dobytok, bylinám na úžitok človeku, aby vyviedol chlieb zo zeme, 15i víno, čo rozveselí srdce človeku, aby sa skvela od oleja tvár, a chlieb, čo posilňuje srdce človeka. 16Nasycujú sa stromy Hospodinove, cédre libanonské, ktoré On zasadil, 17na ktorých hniezdia vtáky, i bocian, ktorému sú domom cyprusy. 18Vysoké vrchy sú pre kamzíkov a svišťom sú útočiskom skaly. 19On stvoril mesiac na určenie času; slnko vie, kde má zapadať. 20Privádzaš tmu, a tak nastáva noc; v nej sa hýbe všetka lesná zver. 21Levíčatá revú za korisťou, od Boha si pokrm žiadajú. 22Keď slnko vychádza, utiahnu sa, líhajú si do svojich brlohov. 23Človek vychádza za svojou prácou, a za tým, čo robí do večera. 24Ako mnoho je Tvojich diel, ó Hospodine! Všetky si múdro učinil, zem je plná Tvojho tvorstva. 25Tu more veľké, šírošíre; tam hemženia je bez počtu i živočíchov malých s veľkými. 26Tam lode plavia sa, tam Leviatan, čo si ho stvoril, by sa hrával v ňom. 27Všetko to očakáva od Teba, aby si im načas dával pokrm. 28Keď im ho dávaš, zbierajú; otváraš ruku, nasýtia sa dobrými vecami. 29Keď skrývaš svoju tvár, ľakajú sa; keď odnímaš im ducha, skonávajú a vracajú sa do prachu. 30Keď svojho Ducha vysielaš, sú stvorené; tak obnovuješ povrch zeme.