1. kapitola

Sudcovia

Obsadenie Kanaánu. Boje Júdu a Šimeóna

1Po smrti Józuovej dopytovali sa Izraelci Hospodina: Kto z nás má prvý vytiahnuť do boja proti Kanaáncom? 2Hospodin odpovedal: Nech vytiahne Júda. Ajhľa, vydal som mu krajinu do rúk. 3Nato povedal Júda svojmu bratovi Šimeónovi: Vytiahni so mnou do môjho podielu bojovať proti Kanaáncom, potom pôjdem aj ja s tebou do tvojho podielu. A Šimeón išiel s ním. 4Potom kmeň Júda vytiahol a Hospodin mu vydal Kanaáncov a Perizejcov do rúk a pobil pri Bezeku desaťtisíc mužov. 5Pri Bezeku narazili na Adóníbezeka, bojovali s ním a porazili Kanaáncov i Perizejcov. 6Keď sa Adóníbezek dal na útek, prenasledovali ho, chytili a odťali mu palce na rukách a na nohách. 7Vtedy povedal Adóníbezek: Sedemdesiat kráľov s odťatými palcami na rukách a na nohách zbieralo omrvinky pod mojím stolom. Ako som ja robil, tak mi odplatil Hospodin. Keď ho odviedli do Jeruzalema, tam zomrel. 8Ale Júdovci sa dali do boja proti Jeruzalemu a zabrali ho; obyvateľov pobili ostrím meča a mesto podpálili. 9Potom Júdovci tiahli do boja proti Kanaáncom, ktorí bývali na pohorí, v Negebe a na Nížine. 10Júda vytiahol proti Kanaáncom, ktorí bývali v Chebróne - Chebrón sa predtým volal Kirjat-Arba. Porazil Šéšaja, Achímana a Talmaja. 11Odtiaľ tiahol proti obyvateľom Debíru; Debír sa predtým volal Kirjat-Séfer. 12Káleb povedal: Kto porazí Kirjat-Séfer a obsadí ho, tomu dám svoju dcéru Achsu za manželku. 13Obsadil ho Otníél, syn Kenazov, mladší brat Kálebov, a dal mu svoju dcéru Achsu za ženu. 14Keď prišla k nemu, naviedol ju, aby žiadala od svojho otca pole. Keď zosadla z osla, Káleb jej povedal: Čo chceš? 15Ona odvetila: Daj mi dar. Keďže si ma vydal do Negebu, daj mi aj vodné pramene. A Káleb jej dal horné i dolné pramene. 16Synovia Keníjca Chóbaba, tesťa Mojžišovho, vytiahli s Júdovcami z Mesta paliem do Judskej púšte v Negebe pri Aráde, išli teda a usadili sa u Amálékovcov. 17Potom Júda išiel so svojím bratom Šimeónom, pobili Kanaáncov, ktorí bývali v Cefate, a vykonali kliatbu na meste; preto sa to mesto volá Chormá. 18Júda zabral Gazu aj s okolím, Aškelón s okolím a Ekrón s okolím. 19Hospodin bol s Júdom, a ten zabral pohorie; obyvateľov údolia však nemohol vyhnať, lebo mali železné vozy. 20Chebrón dali Kálebovi, ako prikázal Mojžiš; ten vyhnal odtiaľ troch synov Anákových. 21Ale Jebúsejcov, obyvateľov Jeruzalema, Benjamínci nevyhnali; tak Jebúsejci ostali bývať s Benjamíncami v Jeruzaleme až po dnes.

Boje severných kmeňov

22Aj Jozefov dom tiahol nahor do Bételu a Hospodin bol s ním. 23Dom Jozefov preskúmal Bétel - mesto sa predtým volalo Lúz. 24Pozorovatelia videli človeka vychádzať z mesta a povedali mu: Ukáž nám, kadiaľ možno vniknúť do mesta, a dáme ti milosť. 25Keď im ukázal miesto, kadiaľ možno vniknúť do mesta, a vybili mesto ostrím meča, onoho človeka i jeho celú čeľaď prepustili. 26Onen človek odišiel do krajiny Chetejcov, postavil mesto a dal mu meno Lúz; tak sa volá podnes. 27Menašše nevyhnal obyvateľov Bét-Šeánu a nepodmanil si jeho dediny, ani Taanach a jeho dediny, ani obyvateľov Dóru s jeho dedinami, ani obyvateľov Jibleámu s jeho dedinami, ani obyvateľov Megidda a jeho dediny; a tak ostali Kanaánci bývať v krajine. 28No keď Izrael zosilnel, donútil Kanaáncov k robotám; ale vyhnať ich nevládal. 29Efrajim nevyhnal Kanaáncov, ktorí bývali v Gézere; Kanaánci zostali bývať uprostred neho v Gézere. 30Zebulún nevyhnal obyvateľov Kitrónu, ani obyvateľov Nahalólu, tak zostali Kanaánci bývať uprostred neho a museli nútene pracovať. 31Ašér nevyhnal obyvateľov Akka, ani obyvateľov Sidónu, Achlábu, Achzíbu, Chelby, Afiku a Rechóbu. 32Tak Ašérovci ostali bývať uprostred domorodých Kanaáncov; lebo ich nevládali vyhnať. 33Naftálí nevyhnal obyvateľov Bét-Semeša, ani obyvateľov Bét-Anátu. Tak býval uprostred domorodých Kanaáncov, ale obyvatelia Bét-Šemeša a Bét-Anátu museli nútene pracovať. 34Amorejci vytlačili Dánovcov do pohoria a nedovolili im zísť do údolia. 35Tak ostali Amorejci bývať v Har-Cherese, Ajálóne a Saalbíme; ale ruka Jozefovho domu ťažko doliehala na nich a museli nútene pracovať. 36Územie Amorejcov sa rozprestieralo od Akrabímskeho výstupu, od Sely nahor.