1. kapitola

Úvod

1 Keďže sa mnohí pokúsili rad-radom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, 2 ako nám ich podali tí, čo od počiatku boli očitými svedkami a stali sa služobníkmi slova - 3 aj ja, ktorý som všetko znova dôkladne zistil, rozhodol som sa, vznešený Teofil, napísať ti to rad-radom, 4 aby si poznal spoľahlivosť rečí, ktorým ťa vyučovali.

Zachariášovo videnie

5 Za judského kráľa Herodesa žil kňaz Zachariáš z týždennej kňazskej triedy Abiovej; jeho manželka bola z dcér Áronových a volala sa Alžbeta. 6 Obaja boli spravodliví pred Bohom, žijúc bez úhony podľa všetkých prikázaní a ustanovení Pánových. 7 Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja pokročilí vekom. 8 Raz, keď podľa poriadku svojej triedy konal kňazskú službu pred Bohom, 9 na neho padol lós podľa obyčaje kňazského úradu, aby vošiel do chrámu Pánovho a zapálil kadidlo. 10 Všetko množstvo ľudu v hodinu kadenia modlilo sa vonku. 11 Vtedy zjavil sa mu anjel Pánov, ktorý stál z pravej strany kadivého oltára. 12 Ako ho Zachariáš uzrel, preľakol sa a zmocnila sa ho bázeň. 13 Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariáš, lebo vypočutá bola tvoja modlitba; manželka Alžbeta porodí ti syna; dáš mu meno Ján, 14 bude ti radosťou a potešením a mnohí sa budú radovať z jeho narodenia; 15 lebo bude veľký pred Pánom; víno a opojný nápoj nebude piť a Duchom Svätým naplnený bude už od života matky. 16 Mnohých zo synov izraelských obráti k Pánovi, ich Bohu; 17 on sám pôjde vopred pred Ním v duchu a moci Eliášovej, aby srdcia otcov obrátil k synom, neposlušných k rozumnosti spravodlivých, a tak ľud hotový pripravil Pánovi. 18 I povedal Zachariáš anjelovi: Po čom to poznám? Veď som starý a moja manželka je tiež v rokoch. 19 Anjel mu odpovedal: Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a som poslaný hovoriť s tebou a zvestovať ti túto radostnú novinu. 20 Ajhľa, onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa to stane, pretože si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia svojím časom. 21 Ľud čakal na Zachariáša a čudoval sa, že je tak dlho v chráme. 22 Keď však vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; z toho poznali, že mal videnie v chráme. Lebo dával im znaky a zostal nemý. 23 Keď vyplnil dni svojej kňazskej služby, šiel domov. 24 A po tých dňoch počala Alžbeta, jeho manželka, a skrývala sa päť mesiacov, hovoriac: 25 To mi učinil Pán v dňoch, keď zhliadol (na mňa), aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.

Máriino videnie

26 Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta 27 k panne, zasnúbenej s mužom, ktorý sa volal Jozef a bol z domu Dávidovho; panna sa volala Mária. 28 Keď anjel vošiel k nej, povedal: Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou! Blahoslavená medzi ženami! 29 Ona, zarazená jeho rečou, premýšľala, aký to pozdrav. 30 Ale anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha. 31 Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš Mu meno Ježiš. 32 Bude veľký, Synom Najvyššieho sa bude volať a Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida. 33 Bude kraľovať nad domom Jákobovým naveky a Jeho kráľovstvu nebude konca. 34 A Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža! 35 Odpovedal jej anjel: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni; preto aj to, čo sväté narodí sa z teba, bude sa volať Syn Boží. 36 Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, ktorú nazývali neplodnou, tiež počala v starobe a je už v šiestom mesiaci. 37 Lebo Bohu nič nebude nemožné. 38 Vtedy povedala Mária: Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova! A anjel odišiel od nej.

Mária na návšteve u Alžbety

39 V tie dni vstala Mária a rýchlo sa vydala na cestu do hornatého kraja, do mesta Júdovho. 40 I vošla do domu Zachariášovho a pozdravila Alžbetu. 41 Keď Alžbeta počula pozdrav Máriin, nemluvniatko sa pohlo v jej živote a Duch Svätý naplnil Alžbetu. 42 I zvolala silným hlasom a povedala: Požehnaná medzi ženami a požehnaný plod tvojho života! 43 Ale ako to, že matka môjho Pána prišla ku mne? 44 Lebo, ajhľa, len čo mi zaznel v ušiach hlas tvojho pozdravu, radostne pohlo sa mi v živote nemluvniatko. 45 A blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán. 46 Vtedy povedala Mária: Velebí moja duša Pána 47 a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi, 48 že zhliadol na poníženie svojej služobnice, veď, ajhľa, blahoslaviť ma budú odteraz všetky pokolenia, 49 pretože Mocný učinil so mnou veľké veci, a sväté je Jeho meno 50 a Jeho milosrdenstvo s tými, čo sa Ho boja, z pokolení na pokolenia. 51 Dokázal moc svojím ramenom, rozprášil tých, čo sa povyšovali zmýšľaním srdca; 52 mocných zhodil z trónov a povýšil ponížených, 53 lačných nasýtil dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno; 54 ujal sa Izraela, svojho služobníka, pamätlivý milosrdenstva, 55 ako povedal našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. 56 Mária zostala s ňou asi tri mesiace, potom sa vrátila domov.

Narodenie Jána Krstiteľa

57 Alžbete však prišiel čas, aby porodila; i porodila syna. 58 A susedia a príbuzní počujúc, že Pán zveľadil pri nej svoje milosrdenstvo, radovali sa s ňou. 59 Na ôsmy deň prišli obrezať dieťatko a chceli ho pomenovať Zachariášom, menom otcovým. 60 Ale matka odpovedala takto: Nie, bude sa volať Ján. 61 I povedali jej: Veď nemáš nikoho v rodine, kto by sa tak volal; 62 a dávali znak otcovi, ako ho chce pomenovať. 63 On si pýtal tabuľku a napísal slová: Ján je jeho meno! A divili sa všetci. 64 Hneď nato otvorili sa mu ústa, rozviazal jazyk, i prehovoril a velebil Boha. 65 Vtedy prišiel strach na všetkých susedov a po celom hornatom kraji judskom sa rozprávalo o všetkom tomto; 66 všetci, ktorí to počuli, vštepili si to do srdca a hovorili: Čo len bude z tohto dieťaťa? Veď aj ruka Pánova bola s ním. 67 Ale Zachariáš, jeho otec, naplnený Duchom Svätým, prorokoval hovoriac: 68 Požehnaný Pán Boh izraelský, že navštívil svoj ľud a vykúpil ho, 69 vyzdvihol nám roh spasenia v dome svojho služobníka Dávida, 70 ako hovoril ústami svojich starodávnych svätých prorokov, 71 že nás vyslobodí od našich nepriateľov a z ruky všetkých, ktorí nás nenávidia, 72 aby učinil milosrdenstvo s našimi otcami a rozpomenul sa na svoju svätú zmluvu, 73 na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že budeme vyslobodení 74 z ruky nepriateľov a bez bázne budeme Mu slúžiť 75 v svätosti a v spravodlivosti pred Jeho tvárou po všetky dni života. 76 A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred tvárou Pánovou, aby si Mu pripravoval cestu 77 a učil Jeho ľud známosti spasenia, totiž, že náš Boh odpustí hriechy 78 zo svojho milosrdného srdca, s ktorým zhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti, 79 aby svietil sediacim v tme a tôni smrti a upravil nám nohy na cestu pokoja. 80 A to dieťatko rástlo a mocnelo na duchu a bolo na púšti až do dňa svojho vystúpenia pred Izraelom.