Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

1. kapitola

Spomienka na putovanie púšťou a na neposlušnosť Izraela

1 Toto sú slová, ktoré hovoril Mojžiš celému Izraelu za Jordánom na púšti, v Arábe naproti Súfu, medzi Páránom a Tófelom, Lábánom, Chacérótom a Dí-Záhábom.
2 Od Chórebu cez Séírske pohorie až po Kádeš-Barnéu je jedenásť dní cesty. 3 V štyridsiatom roku, v prvý deň jedenásteho mesiaca povedal Mojžiš Izraelcom všetko, čo mu pre nich prikázal Hospodin, 4 keď v Edrei porazil amorejského kráľa Síchóna, ktorý býval v Chešbóne, a bášánského kráľa Óga, ktorý býval v Aštaróte. 5 Za Jordánom, v Moábe začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon: 6 Hospodin, náš Boh, nám takto hovoril na Chórebe: Dosť dlho ste pobudli pri tomto vrchu. 7 Obráťte sa a vydajte na cestu! Choďte do amorejských hôr a ku všetkým obyvateľom v Arábe, na pohorí i v Nížine, v Negebe i na morskom pobreží, do Kanaánu, k Libanonu až po Veľrieku, po rieku Eufrat! 8 Hľa, dal som vám krajinu! Vstúpte do nej a zaujmite krajinu, o ktorej Hospodin prisahal vašim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, že ju dá im aj potomstvu po nich. 9 Vtedy som vám povedal: Ja sám nevládzem znášať starosť o vás. 10 Hospodin, váš Boh, vás tak rozmnožil, že dnes vás je tak mnoho ako hviezd na nebi. 11 Nech Hospodin, Boh vašich otcov, vás rozmnoží na tisíckrát toľko, ako vás je, a nech vás požehná, ako vám zasľúbil! 12 Ako môžem sám znášať vaše bremeno, vašu ťarchu a vaše spory?! 13 Priveďte si múdrych, rozumných a skúsených mužov z vašich kmeňov. Postavím vám ich na čelo. 14 A vy ste mi odpovedali: Dobrý je návrh, ktorý zamýšľaš uskutočniť! 15 Potom som vzal náčelníkov vašich kmeňov, mužov múdrych a skúsených, a dal som vám ich za náčelníkov ako tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov a za úradníkov pre vaše kmene. 16 Vašim sudcom som v tom čase prikázal: Vypočujte svojich súkmeňovcov a súďte spravodlivo, či už má niekto spor so súkmeňovcom alebo s cudzincom. 17 Neberte ohľad na osobu pri súde, vypočujte tak malého ako veľkého, nebojte sa nikoho, lebo súd patrí Bohu! A čo vám bude priťažké, predložte mne, a ja to vypočujem. 18 Tak som vám vtedy prikázal všetko, čo máte konať. 19 Potom sme sa vydali na cestu od Chórebu a putovali sme celou tou veľkou a strašnou púšťou, ktorú ste videli na ceste do amorejských hôr, ako nám prikázal Hospodin, náš Boh, a došli sme po Kádeš - Barnéu. 20 Vtedy som vám povedal: Došli ste k amorejským horám, ktoré nám dáva Hospodin, náš Boh. 21 Hľa, Hospodin, tvoj Boh, ti dal krajinu, ktorá je pred tebou! Vystúp, zaber ju, ako ti hovoril Hospodin, Boh tvojich otcov! Neboj sa a nestrachuj! 22 Vtedy ste všetci pristúpili ku mne a povedali ste: Pošlime pred sebou mužov; oni nám preskúmajú krajinu a podajú nám správu o ceste, ktorou máme ísť, i o mestách, do ktorých máme vstúpiť. 23 Páčilo sa mi to a vybral som spomedzi vás dvanásť mužov, z každého kmeňa jedného. 24 Tí sa obrátili a vystúpili na pohorie, prišli po údolie Eškól a preskúmali ho. 25 Vzali so sebou z plodín tej krajiny, doniesli ich k nám a podali nám správu. Povedali: Dobrá je krajina, ktorú nám dáva Hospodin, náš Boh! 26 Ale nechceli ste vystúpiť a priečili ste sa rozkazu Hospodina, svojho Boha; 27 reptali ste a hovorili ste po svojich stanoch: Pretože nás nenávidel Hospodin, vyviedol nás z Egypta, aby nás vydal do rúk Amorejcom, a tak aby nás vyhubil. 28 Kam to ideme? Naši bratia nám vzali odvahu, keď povedali: Ľud je väčší a vyšší ako my, mestá sú veľké, opevnené až po nebo, a videli sme tam aj Anákovcov. 29 Vtedy som vám povedal: Neľakajte sa, ani sa ich nebojte! 30 Hospodin, váš Boh, ktorý ide pred vami, sám bude bojovať za vás, celkom tak, ako robil s vami pred vašimi očami v Egypte 31 a na púšti. Tam si videl, ako ťa Hospodin, tvoj Boh, niesol, ako si človek nesie syna, celou cestou, ktorou ste putovali, až kým ste neprišli na toto miesto. 32 Napriek tomu ste neverili Hospodinovi, svojmu Bohu, 33 ktorý šiel cestou pred vami vyhliadnuť vám miesto, kde by ste sa utáborili: cez noc v ohni a cez deň v oblaku, aby vám ukázal cestu, ktorou máte ísť. 34 Keď však počul Hospodin vaše slová, rozhneval sa a prisahal: 35 Nikto z týchto mužov tohto zlého pokolenia neuvidí dobrú krajinu, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom, 36 okrem Káleba, syna Jefunneho; on ju uvidí a jemu i jeho synom dám krajinu, po ktorej chodil, lebo bol celkom oddaný Hospodinovi. 37 Aj na mňa sa nahneval Hospodin pre vás a riekol: Ani ty tam nevojdeš! 38 Józua, syn Núnov, ktorý je v tvojej službe, tam vojde; jeho povzbuď, on rozdelí Izraelu dedičstvo. 39 Vaše deti, o ktorých ste hovorili, že budú korisťou, a vaši synovia, ktorí dnes ešte nerozoznávajú dobré od zlého, oni ta vojdú; im ju dám a oni ju zaujmú. 40 Vy sa však obráťte a pohnite smerom na púšť cestou k Červenému moru. 41 Vtedy ste mi odpovedali. Prehrešili sme sa proti Hospodinovi. Vystúpime a budeme bojovať, celkom tak, ako nám rozkázal Hospodin, náš Boh! Potom ste sa opásali každý svojím bojovým náčiním a nazdávali ste sa, že je ľahké vystúpiť na pohorie. 42 Vtedy mi riekol Hospodin: Povedz im: Nevystupujte a nebojujte, lebo ja nie som uprostred vás; ináč utrpíte porážku od svojich nepriateľov! 43 Povedal som vám to, no nepočúvali ste, ale vzopreli ste sa rozkazu Hospodinovmu a trúfalo ste vystúpili na pohorie. 44 Vtedy vyšli proti vám Amorejci, ktorí bývali na tom pohorí, prenasledovali vás ako včely a rozháňali vás od Séíru až po Chormu. 45 Keď ste sa vrátili, plakali ste pred Hospodinom, ale Hospodin nepočúval váš hlas a nenaklonil k vám ucho. 46 Preto ste zostali v Kádeši práve tak dlho, ako ste tam bývali.