1. kapitola

Izaiáš

1Videnie Izaiáša, syna Ámócovho, ktoré mal o Judsku a o Jeruzaleme za dní judských kráľov Uziju, Jótáma, Ácháza a Chizkiju.

Vina a trest Izraela

2Počujte, nebesá, naslúchaj, zem, lebo Hospodin hovorí: Synov som vychoval a vyvýšil, oni však odpadli odo mňa. 3Vôl pozná svojho gazdu i osol jasle svojho pána, Izrael nepozná, môj ľud nechce chápať. 4Beda hriešnemu národu, ľudu preťaženému vinou, plemenu zločincov, skazonosným synom. Opustili Hospodina, pohrdli Svätým Izraela, celkom sa odcudzili. 5Kde vás ešte udrieť, keď zotrvávate v odpore? Celá hlava je nemocná a celé srdce choré. 6Od päty po hlavu nič zdravého na ňom, samá modrina a jazva a čerstvá rana, nevytlačená, neobviazaná a nezmäkčovaná olejom. 7Vaša krajina je púšťou, vaše mestá sú vypálené. Vašu roľu pred vami obžierajú cudzinci, pustatinou je ako pri vyvrátení Sodomy. 8Dcéra Sion zostala ako búdka na vinici, ako koliba na uhorkovom poli, ako obliehané mesto. 9Keby nám Hospodin mocností nebol ponechal malý zvyšok, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme sa podobali.

Nesprávna a správna cesta k Bohu

10Počujte slovo Hospodinovo, kniežatá Sodomy, naslúchaj učeniu nášho Boha, ľud Gomory! 11Načo mi množstvo vašich obetí? hovorí Hospodin. Sýty som zápalov z baranov i tuku z vykŕmených teliat, ani krv juncov, jahniat a kozlov nemám v obľube! 12Keď sa prichádzate ukazovať predo mnou, kto vás žiadal, aby ste šliapali moje nádvoria? 13Neprinášajte viac márnu obeť, kadidlová obeť mi je ohavnosťou. Novmesiac, sviatočný deň odpočinku, zvolávanie zhromaždenia? Neznášam neprávosť ani slávnostné zhromaždenie. 14Vaše novmesiace a sviatky z tej duše nenávidím; bremenom sa mi stali, ustal som znášať ich. 15Ak aj vystierate dlane, zastriem si oči pred vami. Ak sa aj mnoho modlíte, ja vôbec nepočúvam. Vaše ruky sú plné krvnej viny. 16Umyte sa, očisťte sa, odstráňte svoje zlé skutky spred mojich očí! Prestaňte zle robiť, 17učte sa dobre robiť, hľadajte právo, ujímajte sa utláčaného, prisudzujte právo sirotám, zastávajte sa vdov.

Podmienka zmierenia

18Poďte len a súďme sa - vraví Hospodin. Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh; ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna. 19Ak ste povoľní a poslúchnete, okúsite dobro krajiny. 20Ak sa však zdráhate a protivíte, okúsite meč; lebo ústa Hospodinove hovorili.

Očista Jeruzalema

21Ako sa verné mesto stalo neviestkou! Bolo plné práva, spravodlivosť prebývala v ňom, teraz však vrahovia. 22Tvoje striebro sa zmenilo na trosku, tvoje víno je vodou zriedené. 23Tvoje kniežatá sú vzbúrencami a druhmi zlodejov. Každý má rád úplatok, ženie sa za darmi; sirotám právo neprisudzujú, spor vdovy sa k nim nedostáva. 24Preto znie výrok Pána, Hospodina mocností, Mocného v Izraeli: Hej, vyvŕšim sa na svojich protivníkoch a pomstím sa na svojich nepriateľoch. 25Obrátim svoju ruku proti tebe, vytavím tvoju trosku ako lúčavka a odstránim všetko tvoje olovo. 26Vrátim ti tvojich sudcov, ako boli kedysi, i tvojich radcov, ako boli na počiatku. Potom ťa nazvú Spravodlivým mestom, Hradom vernosti. 27Sion bude vykúpený súdom a spravodlivosťou tí, čo sa v ňom obrátia. 28No odpadlíci a hriešnici budú naraz zničení, a tí, čo opúšťajú Hospodina, zahynú.

Skaza poverčivých modlárov

29Lebo sa zahanbíte pre duby, po ktorých ste bažili, a zapýrite sa pre záhrady, ktoré ste si zvolili. 30Lebo budete ako dub, ktorého lístie vädne, a ako záhrada, ktorá nemá vodu. 31A mocný bude kúdeľou a jeho dielo iskrou; oba budú naraz horieť, a nikto ich nebude hasiť.