1. kapitola
List Jakuba
Pozdrav
1Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista: pozdrav dvanástim kmeňom v diaspore.Vytrvalosť v skúškach
2Bratia moji, pokladajte si za najväčšiu radosť, že prišli na vás rozličné pokúšania, 3vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť. 4Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok. 5Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju prosí od Boha, ktorý prosto a ochotne dáva všetkým, a dostane sa mu jej. 6Ale nech prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, ktorú vietor unáša a zmieta. 7Lebo nech si taký človek nemyslí, že dostane niečo od Pána - 8muž (to) rozpoltený, vo všetkom počínaní nestály. 9Brat, ktorý je v nízkom postavení, nech sa chváli svojou vyvýšenosťou, 10a bohatý svojou poníženosťou, pretože sa pominie ako kvet trávy. 11Lebo vyšlo slnko so svojou pálčivosťou, spálilo trávu, jej kvet opršal a krása jej zjavu zahynula. Tak vyjde nazmar aj boháč na svojich cestách. 12Blahoslavený muž, ktorý vytrvá v pokúšaní, lebo keď sa osvedčil, prijme veniec života, ktorý zasľúbil (Pán) tým, čo Ho milujú.Boh, darca dobrého, nepokúša
13Nech nikto nehovorí v pokúšaní: Boh ma pokúša. Veď Boha nemožno pokúšať na zlé, a ani On nepokúša nikoho. 14Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza. 15Žiadosť potom, keď počala, porodí hriech, a hriech - vykonaný - splodí smrť. 16Nemýľte sa, bratia moji milovaní! 17Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, u ktorého nieto premeny ani zatienenia (pre) odvrátenie sa. 18Zo svojej vôle splodil nás slovom pravdy, aby sme boli akousi prvotinou Jeho stvorení.Pravá pobožnosťVedzte, bratia moji milovaní: 19Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, a pomalý k hnevu. 20Lebo hnev muža nepôsobí spravodlivosť pred Bohom. 21Preto odložte všetku nečistotu a všetko množstvo zlosti a s tichosťou prijímajte vštepované slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. 22Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. 23Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; 24videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je. 25Ale kto sa zahľadel do dokonalého zákona slobody a vytrval nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako činiteľ skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní. 26Ak si niekto myslí, že slúži Bohu, a jazyk si nedrží na uzde, ale oklamáva si srdce, u takého je daromné uctievanie Boha. 27Čisté a nepoškvrnené uctievanie Boha pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a seba zachovávať nepoškvrneného svetom.