104. kapitola
Oslava stvoriteľského Božieho diela
1Dobroreč, duša moja, Hospodinovi! Ó Hospodine, Bože môj, si veľmi veľký! Priodel si sa nádherou a velebou, 2halíš sa do svetla sťa do rúcha, rozpínaš nebo ako stan. 3Na vodách si buduješ siene, z oblakov robíš si povozy, na krídlach vetra sa uberáš. 4Vetry si robíš poslami a blčiaci oheň sluhami. 5Založil si zem na jej pilieroch, neskláti sa na večné veky. 6Záplavou zakryl ju sťa rúchom, na vrchoch stáli vody. 7Pred Tvojou hrozbou odtiekli, rachotom Tvojho hromu zaplašené. 8Vrchy sa vynorili, klesli doliny na miesto, ktoré si im vymedzil. 9Položil si im hrádzu, ktorú neprekročia, aby opäť nezakryli zem. 10Vypúšťaš pramene do potokov; pomedzi vrchy pretekajú. 11Napájajú všetku poľnú zver; divé osly hasia svoj smäd. 12Nad nimi býva vtáctvo nebeské, spomedzi vetiev vydáva hlas. 13Zavlažuješ vrchy zo svojich siení; zem nasýti sa ovocím Tvojich diel. 14Tráve dáš rásť pre dobytok, bylinám na úžitok človeku, aby vyviedol chlieb zo zeme, 15i víno, čo rozveselí srdce človeku, aby sa skvela od oleja tvár, a chlieb, čo posilňuje srdce človeka. 16Nasycujú sa stromy Hospodinove, cédre libanonské, ktoré On zasadil, 17na ktorých hniezdia vtáky, i bocian, ktorému sú domom cyprusy. 18Vysoké vrchy sú pre kamzíkov a svišťom sú útočiskom skaly. 19On stvoril mesiac na určenie času; slnko vie, kde má zapadať. 20Privádzaš tmu, a tak nastáva noc; v nej sa hýbe všetka lesná zver. 21Levíčatá revú za korisťou, od Boha si pokrm žiadajú. 22Keď slnko vychádza, utiahnu sa, líhajú si do svojich brlohov. 23Človek vychádza za svojou prácou, a za tým, čo robí do večera. 24Ako mnoho je Tvojich diel, ó Hospodine! Všetky si múdro učinil, zem je plná Tvojho tvorstva. 25Tu more veľké, šírošíre; tam hemženia je bez počtu i živočíchov malých s veľkými. 26Tam lode plavia sa, tam Leviatan, čo si ho stvoril, by sa hrával v ňom. 27Všetko to očakáva od Teba, aby si im načas dával pokrm. 28Keď im ho dávaš, zbierajú; otváraš ruku, nasýtia sa dobrými vecami. 29Keď skrývaš svoju tvár, ľakajú sa; keď odnímaš im ducha, skonávajú a vracajú sa do prachu. 30Keď svojho Ducha vysielaš, sú stvorené; tak obnovuješ povrch zeme. 31Naveky sláva Hospodinovi! Nech sa raduje Hospodin zo svojich diel! 32Keď pozrie na zem, tá sa chveje; dotkne sa vrchov, tie vydávajú dym. 33Spievať chcem Hospodinovi, kým žijem, hrať svojmu Bohu, kým tu budem. 34Nech Mu je milé moje premýšľanie! Ja sa budem radovať v Hospodinovi. 35Nech zmiznú hriešnici zo zeme! A nech už nieto bezbožných! Dobroreč, duša moja, Hospodinovi! Haleluja!