13. kapitola
17 Boh tohto ľudu izraelského vyvolil si našich otcov a vyvýšil tento ľud, keď býval v cudzine v Egypte, vyviedol ich odtiaľ silnou rukou, 18 asi štyridsať rokov živil ich na púšti, 19 vyhubil sedem národov v Kanaáne a ich zem im podelil losovaním; 20 potom asi štyristopäťdesiat rokov dával im sudcov až po proroka Samuela, 21 od toho času žiadali si kráľa, a dal im Boh na štyridsať rokov Saula, syna Kízovho, muža z kmeňa Benjamínovho; 22 a keď tohto zavrhol, povolal im za kráľa Dávida, ktorému sám vydal svedectvo týmito slovami: Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa svojho srdca; ktorý bude konať všetko po mojej vôli. 23 A z jeho potomstva, ako bol zasľúbil, vyviedol Boh Izraelovi Spasiteľa Ježiša, 24 pred ktorého príchodom hlásal Ján krst pokánia všetkému ľudu izraelskému. 25 A keď Ján dokonával beh života, hovoril: Nie som tým, za koho ma pokladáte; ale, ajhľa, za mnou prichádza, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách. 26 Mužovia, bratia, synovia z rodu Abrahámovho, a tí, čo sa medzi vami boja Boha, nám bolo poslané slovo tohto spasenia. 27 Lebo obyvatelia jeruzalemskí a ich poprední mužovia Ho nepoznali a tým, že Ho odsúdili, naplnili reči prorocké, ktoré čítavame každú sobotu, 28 a hoci nenašli príčiny smrti, predsa žiadali Piláta, aby Ho dal zahubiť.