13. kapitola
Barnabáš a Pavel oddelení pre prácu medzi pohanmi
1 V Antiochii, pri tamojšom cirkevnom zbore, boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Šimon, prímenom Čierny, Kyrénsky Lukios, Manahen, odkojený spolu s tetrarchom Herodesom, a Saul. 2 Keď raz slúžili Pánovi a postili sa, riekol Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Saula pre prácu, do ktorej som ich povolal. 3 Nato sa postili a modlili; potom kládli ruky na nich a prepustili ich. Prvá cesta Pavlova. Na Cypre
4 A oni, vyslaní Duchom Svätým, zišli do Seleukie, odtiaľ sa preplavili na Cyprus, 5 a keď prišli do Salamíny, zvestovali slovo Božie v židovských synagógach. Mali so sebou Jána, aby im posluhoval. 6 Keď prešli celým ostrovom až do Pafu, našli tam muža, akéhosi čarodejníka, falošného proroka, Žida menom Barjezus, 7 ktorý bol tam s vladárom Sergiom Pavlom, mužom rozumným. Tento (Sergios) povolal si Barnabáša a Saula a žiadal si počuť slovo Božie. 8 Ale Elymas, čarodejník - toto znamená totiž v preklade jeho meno - postavil sa proti nim a snažil sa odvrátiť vladára od viery. 9 Vtedy Saul, ktorý sa volal aj Pavel, naplnený Duchom Svätým, uprene sa zahľadel na neho 10 a povedal mu: Človeče, plný všetkej ľsti a každej nešľachetnosti, syn diablov a nepriateľ každej spravodlivosti, či neprestaneš prevracať priame cesty Pánove? 11 Teraz, ajhľa, ruka Pánova proti tebe, oslepneš a začas neuvidíš slnko. A zaraz obkľúčila ho mrákota a tma, i chodil sem-tam a hľadal niekoho, kto by ho vodil za ruku. 12 Keď vladár videl, čo sa stalo, uveril a veľmi sa divil Pánovmu učeniu. V Pisidskej Antiochii
13 Keď sa Pavel a tí, čo boli s ním, pustili z Pafu na more, prišli do Pergy v Pamfylii. Ján sa však oddelil od nich a vrátil sa do Jeruzalema. 14 Oni šli z Pergy ďalej a prišli do Pisidskej Antiochie; v deň sobotný šli do synagógy a sadli si. 15 Po prečítaní zo Zákona a Prorokov poslali im predstavení synagógy odkaz: Mužovia, bratia! Ak máte nejaké napomenutie pre ľud, hovorte. 16 Vstal teda Pavel a dajúc rukou znamenie, hovoril: Mužovia izraelskí a všetci, ktorí sa bojíte Boha, počúvajte! 17 Boh tohto ľudu izraelského vyvolil si našich otcov a vyvýšil tento ľud, keď býval v cudzine v Egypte, vyviedol ich odtiaľ silnou rukou, 18 asi štyridsať rokov živil ich na púšti, 19 vyhubil sedem národov v Kanaáne a ich zem im podelil losovaním; 20 potom asi štyristopäťdesiat rokov dával im sudcov až po proroka Samuela, 21 od toho času žiadali si kráľa, a dal im Boh na štyridsať rokov Saula, syna Kízovho, muža z kmeňa Benjamínovho; 22 a keď tohto zavrhol, povolal im za kráľa Dávida, ktorému sám vydal svedectvo týmito slovami: Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa svojho srdca; ktorý bude konať všetko po mojej vôli. 23 A z jeho potomstva, ako bol zasľúbil, vyviedol Boh Izraelovi Spasiteľa Ježiša, 24 pred ktorého príchodom hlásal Ján krst pokánia všetkému ľudu izraelskému. 25 A keď Ján dokonával beh života, hovoril: Nie som tým, za koho ma pokladáte; ale, ajhľa, za mnou prichádza, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách. 26 Mužovia, bratia, synovia z rodu Abrahámovho, a tí, čo sa medzi vami boja Boha, nám bolo poslané slovo tohto spasenia. 27 Lebo obyvatelia jeruzalemskí a ich poprední mužovia Ho nepoznali a tým, že Ho odsúdili, naplnili reči prorocké, ktoré čítavame každú sobotu, 28 a hoci nenašli príčiny smrti, predsa žiadali Piláta, aby Ho dal zahubiť. 29 A keď vykonali všetko, čo bolo napísané o Ňom, sňali ho z kríža a položili do hrobu. 30 Ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych, 31 a mnoho dní zjavoval sa tým, čo prišli s Ním z Galiley do Jeruzalema a teraz sú Mu svedkami pred ľudom. 32 Aj my vám zvestujeme evanjelium, že zasľúbenie, dané otcom, 33 splnil Boh nám, ich deťom, vzkriesiac Ježiša. Ako je napísané aj v druhom žalme: Ty si môj syn; ja som Ťa splodil dnes. 34 A že vzkriesil z mŕtvych, aby sa nikdy viac nevrátil do porušenia, to predpovedal takto: Dám vám sväté zasľúbenie, učinené Dávidovi. 35 Preto hovorí aj na inom mieste: Nedovolíš, aby Tvoj Svätý podľahol záhube. 36 Lebo keď Dávid poslúžil svojmu pokoleniu po vôli Božej, umrel a bol pripojený k otcom: videl teda porušenie. 37 Ale Ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie. 38 Vedzte teda, mužovia, bratia, že sa vám skrze Neho zvestuje odpustenie hriechov a že od všetkých (hriechov), od ktorých vás ani zákon Mojžišov nemohol ospravedlniť, 39 je každý veriaci ospravedlnený skrze Neho. 40 Preto hľaďte, aby neprišlo na vás, čo povedali proroci: 41 Pozrite, pohŕdači, divte sa a zahyňte, pretože vykonám za vašich dní skutok, ktorému neuveríte, aj keď by vám niekto rozprával o ňom. 42 Keď potom vychádzali, prosili ich, aby im aj na druhú sobotu hovorili o týchto veciach. 43 A keď sa zhromaždenie rozchádzalo, mnoho Židov a bohabojných prozelytov nasledovalo Pavla a Barnabáša, ktorí hovorili s nimi a povzbudzovali ich, aby zotrvali v milosti Božej. 44 Na druhú sobotu zišlo sa temer celé mesto, aby počúvali slovo Božie. 45 Ale Židia, keď videli zástupy, naplnení závisťou, odporovali tomu, čo Pavel hovoril, a rúhali sa. 46 Nato im Pavel a Barnabáš povedali mužne: Najprv vám sme museli kázať slovo Božie; ale keď ho zavrhujete a nepokladáte sa za hodných večného života, ajhľa, obraciame sa k pohanom. 47 Lebo tak nám prikázal Pán: Položil som Ťa za svetlo pohanom, aby si bol spasením až do končín zeme. 48 Keď to počuli pohania, zaradovali sa, velebili slovo Pánovo a uverili všetci, ktorí boli určení na večný život. 49 A slovo Pánovo rozšírilo sa po celej tej krajine. 50 Ale Židia vzbúrili bohabojné vznešené ženy a popredných mešťanov, podnietili prenasledovanie proti Pavlovi a Barnabášovi a vyhnali ich zo svojich končín. 51 A oni strasúc pred nimi prach z nôh, odišli do Ikonie. 52 A učeníci naplnení boli radosťou a Duchom Svätým.