4. kapitola
10Budú jesť, ale sa nenasýtia, smilniť budú, ale sa nerozmnožia, lebo opustili Hospodina, aby pestovali smilstvo. 11Víno a mušt odoberá rozum môjmu ľudu. 12Svojho dreva sa pýta a jeho palica mu veští, lebo duch smilstva ho zviedol, a smilne sa odvracajú od svojho Boha. 13Na končiaroch vrchov obetujú a kadia na pahorkoch, pod dubom, lindou a cérom, lebo ich tieň je príjemný. Preto smilnia vaše dcéry a vaše nevesty cudzoložia. 14Ale nepotrestám vaše dcéry za to, že smilnia, a vaše nevesty za to, že cudzoložia, lebo sami kňazi chodia stranou s neviestkami a obetujú s kultickými neviestkami. A nerozumný ľud padne. 15Ak smilníš ty, Izrael, nech sa Júda nepreviní! Nechoďte do Gilgálu, neputujte do Bét-Ávenu; neprisahajte: Akože žije Hospodin! 16Izrael je tvrdohlavý ako tvrdohlavá jalovica. Môže ho teraz pásť Hospodin voľne ako baránka? 17Efrajim je prívržencom modiel, nechaj ho! 18Keď je po pijatike, neprestajne smilnia; milovali viac potupu ako svoju hrdosť. 19Vietor ich uchváti svojimi peruťami a vyjdú na hanbu pre svoje obete.Tranoscius © Text zverejnený s láskavým dovolením vydavateľstva Tranoscius www.tranoscius.sk. Podľa vydania Slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v ČSSR v Spojených biblických spoločnostiach (Londýn) z roku 1979. Reedícia 2015.