4. kapitola
Úplná skazenosť Izraela
1 Počujte, Izraelci, slovo Hospodinovo, lebo Hospodin má spor s obyvateľmi krajiny; lebo niet vernosti ani lásky, ani poznania Boha v krajine. 2 Preklínanie a lož, vraždy a krádeže, cudzoložstvo a násilie, a krvná vina stíha krvnú vinu. 3 Preto trúchliť bude krajina a zoslabne každý, kto býva v nej; s poľnou zverou i nebeským vtáctvom aj morské ryby zahynú. Proti kňazom a modloslužbe
4 Nech nikto neobviňuje, nech nikto nekarhá! Lebo s tebou mám spor, kňaz! 5 Potkneš sa vo dne, a potkne sa s tebou aj prorok v noci a zničím aj tvoju matku. 6 Môj národ zhynie pre nevedomosť; keďže ty si zavrhol poznanie, zavrhnem aj ja teba ako svojho kňaza. Zabudol si na učenie svojho Boha, i ja zabudnem na tvojich synov. 7 Čím ich bolo viac, tým viac hrešili proti mne. Ich dôstojnosť zmením na potupu. 8 Žijú z hriechu môjho ľudu, po jeho vine túžia. 9 Potom sa kňazovi bude vodiť ako ľudu; potrestám ho za jeho cesty a odplatím mu podľa jeho skutkov. 10 Budú jesť, ale sa nenasýtia, smilniť budú, ale sa nerozmnožia, lebo opustili Hospodina, aby pestovali smilstvo. 11 Víno a mušt odoberá rozum môjmu ľudu. 12 Svojho dreva sa pýta a jeho palica mu veští, lebo duch smilstva ho zviedol, a smilne sa odvracajú od svojho Boha. 13 Na končiaroch vrchov obetujú a kadia na pahorkoch, pod dubom, lindou a cérom, lebo ich tieň je príjemný. Preto smilnia vaše dcéry a vaše nevesty cudzoložia. 14 Ale nepotrestám vaše dcéry za to, že smilnia, a vaše nevesty za to, že cudzoložia, lebo sami kňazi chodia stranou s neviestkami a obetujú s kultickými neviestkami. A nerozumný ľud padne. 15 Ak smilníš ty, Izrael, nech sa Júda nepreviní! Nechoďte do Gilgálu, neputujte do Bét-Ávenu; neprisahajte: Akože žije Hospodin! 16 Izrael je tvrdohlavý ako tvrdohlavá jalovica. Môže ho teraz pásť Hospodin voľne ako baránka? 17 Efrajim je prívržencom modiel, nechaj ho! 18 Keď je po pijatike, neprestajne smilnia; milovali viac potupu ako svoju hrdosť. 19 Vietor ich uchváti svojimi peruťami a vyjdú na hanbu pre svoje obete.