4. kapitola
Úplná skazenosť Izraela
1Počujte, Izraelci, slovo Hospodinovo, lebo Hospodin má spor s obyvateľmi krajiny; lebo niet vernosti ani lásky, ani poznania Boha v krajine. 2Preklínanie a lož, vraždy a krádeže, cudzoložstvo a násilie, a krvná vina stíha krvnú vinu. 3Preto trúchliť bude krajina a zoslabne každý, kto býva v nej; s poľnou zverou i nebeským vtáctvom aj morské ryby zahynú.Proti kňazom a modloslužbe
4Nech nikto neobviňuje, nech nikto nekarhá! Lebo s tebou mám spor, kňaz! 5Potkneš sa vo dne, a potkne sa s tebou aj prorok v noci a zničím aj tvoju matku. 6Môj národ zhynie pre nevedomosť; keďže ty si zavrhol poznanie, zavrhnem aj ja teba ako svojho kňaza. Zabudol si na učenie svojho Boha, i ja zabudnem na tvojich synov. 7Čím ich bolo viac, tým viac hrešili proti mne. Ich dôstojnosť zmením na potupu. 8Žijú z hriechu môjho ľudu, po jeho vine túžia. 9Potom sa kňazovi bude vodiť ako ľudu; potrestám ho za jeho cesty a odplatím mu podľa jeho skutkov. 10Budú jesť, ale sa nenasýtia, smilniť budú, ale sa nerozmnožia, lebo opustili Hospodina, aby pestovali smilstvo. 11Víno a mušt odoberá rozum môjmu ľudu. 12Svojho dreva sa pýta a jeho palica mu veští, lebo duch smilstva ho zviedol, a smilne sa odvracajú od svojho Boha. 13Na končiaroch vrchov obetujú a kadia na pahorkoch, pod dubom, lindou a cérom, lebo ich tieň je príjemný. Preto smilnia vaše dcéry a vaše nevesty cudzoložia. 14Ale nepotrestám vaše dcéry za to, že smilnia, a vaše nevesty za to, že cudzoložia, lebo sami kňazi chodia stranou s neviestkami a obetujú s kultickými neviestkami. A nerozumný ľud padne. 15Ak smilníš ty, Izrael, nech sa Júda nepreviní! Nechoďte do Gilgálu, neputujte do Bét-Ávenu; neprisahajte: Akože žije Hospodin! 16Izrael je tvrdohlavý ako tvrdohlavá jalovica. Môže ho teraz pásť Hospodin voľne ako baránka? 17Efrajim je prívržencom modiel, nechaj ho! 18Keď je po pijatike, neprestajne smilnia; milovali viac potupu ako svoju hrdosť. 19Vietor ich uchváti svojimi peruťami a vyjdú na hanbu pre svoje obete.