2. kapitola
3 Oslovte svojich bratov: Ľud môj a svoje sestry: Omilostená. 4 Obviňujte si matku, obviňujte, lebo nie mi je ženou a ja nie som jej mužom. Nech si odstráni z tváre známky svojho smilstva a zo svojich ňadier znaky cudzoložstva. 5 Ináč vyzlečiem ju donaha, postavím ju, aká bola v deň svojho narodenia; spravím ju podobnou púšti, urobím ju podobnou vyprahnutej krajine a umorím ju smädom. 6 Nezľutujem sa ani nad jej synmi, lebo sú deťmi smilstva. 7 Lebo ich matka smilnila, hanebne si počínala tá, čo ich počala, veď hovorievala: Zájdem si za svojimi milencami, ktorí mi dávajú chlieb a vodu, vlnu a ľan, olej a nápoje. 8 Preto jej zatarasím cestu tŕnim a zastaviam múrom, aby nenašla svoje chodníky; 9 keď sa bude zháňať za svojimi milencami, nedobehne ich, a keď ich bude hľadať, nenájde ich; potom si povie: Pôjdem a vrátim sa ku svojmu prvému mužovi, lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz. 10 Ona totiž nepoznala, že som jej dával obilie, mušt i olej a obsýpal ju striebrom a zlatom, čo venovala Baalovi. 11 Preto si vezmem späť svoje obilie, keď príde jeho čas, i svoj mušt, keď príde jeho doba; poberiem svoju vlnu i svoj ľan, ktorý mal zakrývať jej nahotu. 12 Teraz odhalím jej hanbu pred očami jej milencov, a nik ju nevytrhne z mojej ruky. 13 Urobím koniec všetkej jej radosti, jej sviatkom, novmesiacom a dňom odpočinku i všetkým slávnostiam. 14 Spustoším jej vinič i figovníky, o ktorých hovorí: Ony sú mojou mzdou, ktorú mi dali moji milenci. Ale ja ich zmením na les a poľná zver ich poobžiera. 15 Potrestám ju pre dni baalov, keď im kadievala, zdobila sa svojím prsteňom a šperkom, a tak chodila za svojimi milencami, ale na mňa zabudla - znie výrok Hospodinov.