2. kapitola
Nevera Izraela a vernosť Božia
1Raz bude Izraelcov ako morského piesku, ktorý sa nedá zmerať ani spočítať. A miesto toho, ako ich volali: Vy nie ste môj ľud, dajú im meno: Synovia živého Boha.2Potom sa zhromaždia Júdejci s Izraelcami, ustanovia si jednu hlavu a vyjdú z krajiny, lebo veľký bude deň Jezreela.3Oslovte svojich bratov: Ľud môj a svoje sestry: Omilostená.4Obviňujte si matku, obviňujte, lebo nie mi je ženou a ja nie som jej mužom. Nech si odstráni z tváre známky svojho smilstva a zo svojich ňadier znaky cudzoložstva.5Ináč vyzlečiem ju donaha, postavím ju, aká bola v deň svojho narodenia; spravím ju podobnou púšti, urobím ju podobnou vyprahnutej krajine a umorím ju smädom.6Nezľutujem sa ani nad jej synmi, lebo sú deťmi smilstva.7Lebo ich matka smilnila, hanebne si počínala tá, čo ich počala, veď hovorievala: Zájdem si za svojimi milencami, ktorí mi dávajú chlieb a vodu, vlnu a ľan, olej a nápoje.8Preto jej zatarasím cestu tŕnim a zastaviam múrom, aby nenašla svoje chodníky;9keď sa bude zháňať za svojimi milencami, nedobehne ich, a keď ich bude hľadať, nenájde ich; potom si povie: Pôjdem a vrátim sa ku svojmu prvému mužovi, lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz.10Ona totiž nepoznala, že som jej dával obilie, mušt i olej a obsýpal ju striebrom a zlatom, čo venovala Baalovi.11Preto si vezmem späť svoje obilie, keď príde jeho čas, i svoj mušt, keď príde jeho doba; poberiem svoju vlnu i svoj ľan, ktorý mal zakrývať jej nahotu.12Teraz odhalím jej hanbu pred očami jej milencov, a nik ju nevytrhne z mojej ruky.13Urobím koniec všetkej jej radosti, jej sviatkom, novmesiacom a dňom odpočinku i všetkým slávnostiam.14Spustoším jej vinič i figovníky, o ktorých hovorí: Ony sú mojou mzdou, ktorú mi dali moji milenci. Ale ja ich zmením na les a poľná zver ich poobžiera.15Potrestám ju pre dni baalov, keď im kadievala, zdobila sa svojím prsteňom a šperkom, a tak chodila za svojimi milencami, ale na mňa zabudla - znie výrok Hospodinov.16Preto, hľa, vyvábim ju a zavediem na púšť; budem sa o ňu uchádzať.17Tam jej dám jej vinice a údolie Áchor spravím bránou nádeje. Tam potom bude povoľná ako v dňoch svojej mladosti, ako keď vychádzala z Egypta.18V ten deň - znie výrok Hospodinov - budeš ma volať: Muž môj, a nebudeš ma už volať: Baal môj.19Odstránim z jej úst mená baalov a na ich mená si už nespomenú.20V ten deň uzavriem pre nich zmluvu s poľnou zverinou, s nebeským vtáctvom a s plazmi; zničím luk, meč i vojnu v krajine a dám im líhať v bezpečí.21Zasnúbim si ťa na večnosť, zasnúbim si ťa spravodlivosťou a právom, láskou a milosrdenstvom;22zasnúbim si ťa vernosťou, a ty budeš poznať Hospodina.23V ten deň vypočujem - znie výrok Hospodinov - nebesá vypočujem a ony vypočujú zem.24A zem vypočuje obilie, mušt a olej a ony vypočujú Jezreela.25Zasejem si ho v krajine, omilostím Lóruchámu; Lóammímu poviem: Ľud môj si ty, a on povie: Bože môj!