Predchádzajúca kapitola

2. kapitola

Nevera Izraela a vernosť Božia

1 Raz bude Izraelcov ako morského piesku, ktorý sa nedá zmerať ani spočítať. A miesto toho, ako ich volali: Vy nie ste môj ľud, dajú im meno: Synovia živého Boha.
2 Potom sa zhromaždia Júdejci s Izraelcami, ustanovia si jednu hlavu a vyjdú z krajiny, lebo veľký bude deň Jezreela. 3 Oslovte svojich bratov: Ľud môj a svoje sestry: Omilostená. 4 Obviňujte si matku, obviňujte, lebo nie mi je ženou a ja nie som jej mužom. Nech si odstráni z tváre známky svojho smilstva a zo svojich ňadier znaky cudzoložstva. 5 Ináč vyzlečiem ju donaha, postavím ju, aká bola v deň svojho narodenia; spravím ju podobnou púšti, urobím ju podobnou vyprahnutej krajine a umorím ju smädom. 6 Nezľutujem sa ani nad jej synmi, lebo sú deťmi smilstva. 7 Lebo ich matka smilnila, hanebne si počínala tá, čo ich počala, veď hovorievala: Zájdem si za svojimi milencami, ktorí mi dávajú chlieb a vodu, vlnu a ľan, olej a nápoje. 8 Preto jej zatarasím cestu tŕnim a zastaviam múrom, aby nenašla svoje chodníky; 9 keď sa bude zháňať za svojimi milencami, nedobehne ich, a keď ich bude hľadať, nenájde ich; potom si povie: Pôjdem a vrátim sa ku svojmu prvému mužovi, lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz. 10 Ona totiž nepoznala, že som jej dával obilie, mušt i olej a obsýpal ju striebrom a zlatom, čo venovala Baalovi. 11 Preto si vezmem späť svoje obilie, keď príde jeho čas, i svoj mušt, keď príde jeho doba; poberiem svoju vlnu i svoj ľan, ktorý mal zakrývať jej nahotu. 12 Teraz odhalím jej hanbu pred očami jej milencov, a nik ju nevytrhne z mojej ruky. 13 Urobím koniec všetkej jej radosti, jej sviatkom, novmesiacom a dňom odpočinku i všetkým slávnostiam. 14 Spustoším jej vinič i figovníky, o ktorých hovorí: Ony sú mojou mzdou, ktorú mi dali moji milenci. Ale ja ich zmením na les a poľná zver ich poobžiera. 15 Potrestám ju pre dni baalov, keď im kadievala, zdobila sa svojím prsteňom a šperkom, a tak chodila za svojimi milencami, ale na mňa zabudla - znie výrok Hospodinov. 16 Preto, hľa, vyvábim ju a zavediem na púšť; budem sa o ňu uchádzať. 17 Tam jej dám jej vinice a údolie Áchor spravím bránou nádeje. Tam potom bude povoľná ako v dňoch svojej mladosti, ako keď vychádzala z Egypta. 18 V ten deň - znie výrok Hospodinov - budeš ma volať: Muž môj, a nebudeš ma už volať: Baal môj. 19 Odstránim z jej úst mená baalov a na ich mená si už nespomenú. 20 V ten deň uzavriem pre nich zmluvu s poľnou zverinou, s nebeským vtáctvom a s plazmi; zničím luk, meč i vojnu v krajine a dám im líhať v bezpečí. 21 Zasnúbim si ťa na večnosť, zasnúbim si ťa spravodlivosťou a právom, láskou a milosrdenstvom; 22 zasnúbim si ťa vernosťou, a ty budeš poznať Hospodina. 23 V ten deň vypočujem - znie výrok Hospodinov - nebesá vypočujem a ony vypočujú zem. 24 A zem vypočuje obilie, mušt a olej a ony vypočujú Jezreela. 25 Zasejem si ho v krajine, omilostím Lóruchámu; Lóammímu poviem: Ľud môj si ty, a on povie: Bože môj!