22. kapitola
21Vtedy Bileám ráno vstal, osedlal oslicu a šiel s moábskymi kniežatmi. 22Avšak Boží hnev vzplanul, že predsa šiel, a anjel Hospodinov sa mu postavil do cesty ako protivník, kým jazdil na svojej oslici, a obaja jeho sluhovia boli s ním. 23Keď oslica uvidela anjela Hospodinovho stáť v ceste s vytaseným mečom v ruke, odbočila z cesty a šla do poľa. Bileám zbil oslicu za to, že odbočila z cesty. 24Tu zastal anjel Hospodinov na chodníku medzi vinicami; múr bol z jednej i z druhej strany. 25Keď oslica uvidela anjela Hospodinovho, pritlačila sa k stene a Bileámovi pritlačila nohu k stene. On ju znova zbil. 26Anjel Hospodinov šiel ďalej a zastal na úzkom mieste, kde nebolo nijakej cesty na odbočenie napravo alebo naľavo. 27Keď oslica uvidela anjela Hospodinovho, ľahla si pod Bileámom. Bileám vzplanul hnevom a bil oslicu palicou. 28Vtedy otvoril Hospodin oslici ústa; i povedala Bileámovi: Čo som ti urobila, že si ma už trikrát zbil? 29Bileám odpovedal oslici: Dopustila si sa svojvôle proti mne! Keby som mal meč v ruke, určite by som ťa zabil. 30Tu oslica povedala Bileámovi: Či nie som tvojou oslicou, na ktorej jazdíš, odkedy žiješ, až do dnešného dňa? Robievala som ti to? Odpovedal: Nie! 31Vtedy Hospodin otvoril Bileámovi oči, a ten uvidel anjela Hospodinovho stáť v ceste s vytaseným mečom. Sklonil sa a padol pred ním na tvár. 32I riekol mu anjel Hospodinov: Prečo si už tri razy bil svoju oslicu? Ja som vyšiel postaviť sa proti tebe, lebo táto cesta podľa mňa je zvrátená. 33Oslica ma videla a trikrát sa mi vyhla. Keby sa nebola vyhla, teraz by som ťa zabil, ale ju by som nechal nažive. 34Bileám odpovedal anjelovi Hospodinovmu: Zhrešil som, lebo som nevedel, že ty stojíš proti mne na ceste. Ale teraz, ak sa ti to nepáči, chcem sa vrátiť! 35Ale anjel Hospodinov riekol Bileámovi: Choď s mužmi, avšak vyslov len to slovo, ktoré ti poviem. A tak Bileám šiel s Bálákovými kniežatami.