24. kapitola
Emauzskí učeníci
13A hľa, v ten istý deň išli z nich dvaja do mestečka, vzdialeného od Jeruzalema na šesťdesiat honov, ktoré sa volalo Emauzy. 14A zhovárali sa o všetkom, čo sa stalo. 15Ako sa tak zhovárali a navzájom dotazovali, priblížil sa k nim aj sám Ježiš a šiel s nimi. 16Ale ich oči boli zdržiavané, aby Ho nepoznali. 17Povedal im: Čo je to, o čom sa idúcky zhovárate medzi sebou? A oni sa zastavili smutní. 18Jeden z nich, menom Kleofáš, Mu odpovedal: Ty si zrejme jediný z tých, ktorí sú v Jeruzaleme, a nevieš, čo sa v ňom po tieto dni stalo. 19Opýtal sa: A čo? Odpovedali Mu: Čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutkoch a slovách pred Bohom a pred všetkým ľudom, 20ako Ho veľkňazi a naši poprední mužovia dali odsúdiť na smrť a ukrižovať. 21A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael, ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22A naplnili nás úžasom aj niektoré ženy spomedzi našich, ktoré na svitaní boli pri hrobe, 23a keď nenašli Jeho telo, prišli a povedali, že sa im aj anjeli zjavili, ktorí hovoria, že žije. 24I niektorí z našich odišli ku hrobu a našli ho tak, ako aj ženy povedali, ale Jeho nevideli. 25On im povedal: Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci! 26Či to Kristus nemusel pretrpieť a (tak) vojsť do svojej slávy? 27Potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o Ňom. 28Vtom sa priblížili k mestečku, do ktorého šli, a On sa tváril, že ide ďalej. 29Ale zdržiavali Ho: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi. 30A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. 31Tu sa im otvorili oči a poznali Ho. Ale On im zmizol. 32I povedali si: Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma?