24. kapitola
Vzkriesenie Ježiša
1 V prvý deň po sobote zavčasu ráno šli k hrobu a niesli vonné veci, ktoré pripravili; boli s nimi aj niektoré iné. 2 Ale kameň našli odvalený od hrobu, 3 a keď vošli, nenašli telo Pána Ježiša. 4 Keď boli nad tým v rozpakoch, ajhľa, dvaja mužovia v žiariacom rúchu zastali si vedľa nich, 5 a keď sa preľakli a sklopili zraky k zemi, povedali im (tí mužovia): Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi? 6 Niet Ho tu, ale vstal. Rozpomeňte sa, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei, 7 že Syna človeka musia vydať hriešnym ľuďom do rúk a ukrižovať a že v tretí deň musí vstať z mŕtvych. 8 I rozpomenuli sa na Jeho slová. 9 A vrátiac sa od hrobu, zvestovali toto všetko jedenástim a všetkým ostatným. 10 Boli to Mária Magdaléna, Johana a Mária Jakubova i ostatné s nimi a rozprávali to apoštolom. 11 Ale ich slová zdali sa im byť bájkou a neverili im. 12 Len Peter vstal a bežal k hrobu; keď sa nahol a videl tam ležať len plachty, odišiel a divil sa tomu, čo sa stalo. Emauzskí učeníci
13 A hľa, v ten istý deň išli z nich dvaja do mestečka, vzdialeného od Jeruzalema na šesťdesiat honov, ktoré sa volalo Emauzy. 14 A zhovárali sa o všetkom, čo sa stalo. 15 Ako sa tak zhovárali a navzájom dotazovali, priblížil sa k nim aj sám Ježiš a šiel s nimi. 16 Ale ich oči boli zdržiavané, aby Ho nepoznali. 17 Povedal im: Čo je to, o čom sa idúcky zhovárate medzi sebou? A oni sa zastavili smutní. 18 Jeden z nich, menom Kleofáš, Mu odpovedal: Ty si zrejme jediný z tých, ktorí sú v Jeruzaleme, a nevieš, čo sa v ňom po tieto dni stalo. 19 Opýtal sa: A čo? Odpovedali Mu: Čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutkoch a slovách pred Bohom a pred všetkým ľudom, 20 ako Ho veľkňazi a naši poprední mužovia dali odsúdiť na smrť a ukrižovať. 21 A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael, ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22 A naplnili nás úžasom aj niektoré ženy spomedzi našich, ktoré na svitaní boli pri hrobe, 23 a keď nenašli Jeho telo, prišli a povedali, že sa im aj anjeli zjavili, ktorí hovoria, že žije. 24 I niektorí z našich odišli ku hrobu a našli ho tak, ako aj ženy povedali, ale Jeho nevideli. 25 On im povedal: Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci! 26 Či to Kristus nemusel pretrpieť a (tak) vojsť do svojej slávy? 27 Potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o Ňom. 28 Vtom sa priblížili k mestečku, do ktorého šli, a On sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale zdržiavali Ho: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi. 30 A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. 31 Tu sa im otvorili oči a poznali Ho. Ale On im zmizol. 32 I povedali si: Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma? 33 A vstali v tú hodinu, vrátili sa do Jeruzalema a našli zhromaždených jedenástich a tých, čo boli s nimi. 34 Títo hovorili: Vskutku, vstal Pán a ukázal sa Šimonovi. 35 Vyrozprávali aj oni, čo sa stalo na ceste, a ako Ho poznali podľa lámania chleba. Ježiš sa zjavil v Jeruzaleme
36 Keď o tomto hovorili, postavil sa On sám medzi nimi a riekol im: Pokoj vám! 37 Poľakaní a zdesení sa domnievali, že vidia ducha. 38 I povedal im: Čo ste prestrašení a prečo sa vám rodia v srdci pochybnosti? 39 Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja. Dotknite sa ma a presvedčte sa, že duch nemá kosti a mäso, ako vidíte, že ja mám. 40 Keď to hovoril, ukázal im ruky a nohy. 41 A keď od radosti ešte neverili a divili sa, povedal im: Či máte tu niečo zjesť? 42 Podali Mu kúsok pečenej ryby a plást medu. 43 Vzal teda a jedol pred nimi, 44 hovoriac im: Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa všetko musí splniť, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch a v žalmoch. 45 Vtedy im otvoril rozum, aby pochopili Písma. 46 Riekol im: Tak je napísané, že Kristus musel trpieť a na tretí deň vstať z mŕtvych 47 a že sa musí kázať v Jeho mene pokánie na odpustenie hriechov všetkým národom, počnúc od Jeruzalema. 48 Vy ste svedkovia toho. 49 A hľa, posielam na vás zasľúbenie Otcovo. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti. Ježišovo vstúpenie
50 Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. 51 A keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a bol unášaný do neba. 52 A oni sa Mu poklonili a vrátili sa s veľkou radosťou do Jeruzalema 53 a boli stále v chráme, chváliac Boha a dobrorečiac Mu. Amen.