12. kapitola
4Tu sa jeden z Jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý Ho mal zradiť, opýtal: 5Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným? 6Ale to nepovedal preto, že by mu šlo o chudobných, ale preto, že bol zlodej, a keďže bola pokladnička u neho, brával z toho, čo do nej vkladali. 40Oslepil im oči a zatvrdil srdcia, aby nevideli očami a nepoznávali srdcom, neobrátili sa, a ja aby som ich neuzdravil. 41To povedal Izaiáš, lebo videl Jeho slávu a hovoril o Ňom. 42Predsa však aj z poprednejších mnohí uverili v Neho, ale nepriznali sa k tomu pre farizejov, aby ich tí nevylúčili zo synagógy; 43ľudskú slávu milovali totiž väčšmi ako slávu Božiu. 44Potom zvolal Ježiš takto: Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v Toho, ktorý ma poslal, 45a kto vidí mňa, vidí Toho, ktorý ma poslal. 46Ja, svetlo, prišiel som na svet, aby nikto nezostal v tme, kto verí vo mňa. 47Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, toho nesúdim, lebo som neprišiel odsúdiť svet, ale spasiť ho. 48Kto pohŕda mnou a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale sám Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, čo povedať a čo hovoriť, 50a viem, že Jeho prikázanie je večný život. Čo teda hovorím, tak hovorím, ako mi povedal Otec.