12. kapitola
Pomazanie Ježiša v Betánii
1Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 2Pripravili Mu tam pohostenie a Marta posluhovala; Lazár bol medzi tými, ktorí s Ním stolovali. 3Tu Mária vzala funt pravej, veľmi drahej nardovej masti, pomazala Ježišovi nohy a poutierala Mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou masti. 4Tu sa jeden z Jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý Ho mal zradiť, opýtal: 5Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným? 6Ale to nepovedal preto, že by mu šlo o chudobných, ale preto, že bol zlodej, a keďže bola pokladnička u neho, brával z toho, čo do nej vkladali. 7Ježiš mu však riekol: Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! 8Veď chudobných vždy máte medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. 9Tu sa dozvedel veľký zástup Židov, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aj preto, aby videli Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 10Veľkňazi sa teda dohodli zabiť aj Lazára, 11pretože mnohí pre neho odchádzali od Židov a verili v Ježiša.Ježišov vstup do Jeruzalema
12Na druhý deň veľký zástup, ktorý prišiel na slávnosti, počujúc, že Ježiš prichádza do Jeruzalema, 13nabral palmové ratolesti a vyšiel Mu naproti volajúc: Hosana! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ izraelský! 14Keď Ježiš našiel osliatko, posadil sa naň, ako je napísané: 15Neboj sa, dcéra sionská, ajhľa, tvoj kráľ prichádza, sediac na osliatku oslice. 16Jeho učeníci sprvu nerozumeli tomu, ale keď Ježiš bol oslávený, vtedy sa rozpomenuli, že to bolo napísané o Ňom a že Mu tak urobili. 17A zástup, ktorý bol s Ním, keď vyvolal Lazára z hrobu a vzkriesil ho z mŕtvych, svedčil o tom. 18Zástup mu vyšiel naproti, lebo sa dopočul, že učinil znamenie. 19A farizeji si hovorili: Vidíte, nič nezmôžete! Ajhľa, svet išiel za Ním!Grécki prozelyti chcú vidieť Ježiša
20Medzi tými, čo prišli vykonať pobožnosť na slávnosti, bolo niekoľko Grékov. 21Tí pristúpili teda k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho hovoriac: Pane, chceme vidieť Ježiša! 22Filip išiel a povedal Ondrejovi, potom Ondrej a Filip išli a oznámili to Ježišovi. 23Ježiš im riekol: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. 24Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, ne odumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. 25Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život. 26Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude i môj služobník. Ak mi niekto slúži, uctí ho Otec. 27Teraz je moja duša vzrušená, a čo povedať: Otče, zbav ma tejto hodiny? Ale veď som na to prišiel k tejto hodine. 28Otče, osláv svoje meno! I prišiel hlas z neba: Oslávil som a ešte oslávim. 29A zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril: Zahrmelo! Iní povedali: Anjel prehovoril k Nemu! 30I povedal Ježiš: Nie pre mňa zaznel tento hlas, ale pre vás. 31Teraz je súd nad týmto svetom. Teraz bude knieža tohto sveta vyhodené. 32A ja, keď budem povýšený zo zeme, pritiahnem všetkých k sebe. 33To povedal, aby označil, akou smrťou mal umrieť. 34Odpovedal Mu teda zástup: My sme počuli zo zákona, že Kristus ostane naveky; ako to, že Ty hovoríš, že Syn človeka musí byť povýšený? Kto je to ten Syn človeka? 35Riekol im Ježiš: Ešte na krátky čas je svetlo medzi vami. Choďte, kým máte svetlo, aby vás neprikvačila tma; kto chodí v tme, nevie, kam ide. 36Kým máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synovia svetla! Keď to Ježiš povedal, odišiel a ukryl sa pred nimi.Židovská nevera
37Aj keď toľko veľkých znamení učinil pred nimi, neuverili v Neho, 38aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktoré povedal: Pane, kto uveril nášmu kázaniu a komu bolo zjavené rameno Pánovo? 39Preto oni nemohli uveriť, lebo inde Izaiáš zase hovorí: 40Oslepil im oči a zatvrdil srdcia, aby nevideli očami a nepoznávali srdcom, neobrátili sa, a ja aby som ich neuzdravil. 41To povedal Izaiáš, lebo videl Jeho slávu a hovoril o Ňom. 42Predsa však aj z poprednejších mnohí uverili v Neho, ale nepriznali sa k tomu pre farizejov, aby ich tí nevylúčili zo synagógy; 43ľudskú slávu milovali totiž väčšmi ako slávu Božiu. 44Potom zvolal Ježiš takto: Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v Toho, ktorý ma poslal, 45a kto vidí mňa, vidí Toho, ktorý ma poslal. 46Ja, svetlo, prišiel som na svet, aby nikto nezostal v tme, kto verí vo mňa. 47Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, toho nesúdim, lebo som neprišiel odsúdiť svet, ale spasiť ho. 48Kto pohŕda mnou a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale sám Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, čo povedať a čo hovoriť, 50a viem, že Jeho prikázanie je večný život. Čo teda hovorím, tak hovorím, ako mi povedal Otec.